Pavol Fabian

Horská služba po nepálsky.

Ako som už spomínal na inom mieste, v prípade zdravotných problémov spoliehať sa na záchrannú akciu pomocou vrtuľníka je veľmi iluzórne. Prvou prekážkou je skutočnosť, že motivovať tamojších pilotov k vzlietnutiu si vyžaduje položiť na drevo 3 000 USD. Nuž a kto nosí vo vrecku len tak takúto sumu? A ak by sa aj nejakou čírou náhodou potrebná čiastka ocitla vo vašom vrecku a vy by ste boli ochotný premiestniť ju do pilotovho vrecka, stále nie je isté, či sa ten bude unúvať, ak mu v rovnaký okamih partia Amíkov za oblet Everestu ponúkne viac.

Tritisíc dolárov je asi veľa aj pre Japoncov. Usudzujem tak podľa toho, že tesne pod Namche Bazarom som zazrel svižným krokom zostupovať šľachovitého nosiča, ktorý mal na chrbte tradičný prútený kôš, pomocou ktorého robia nosiči vynášky. Kôš si nosič pomocou popruhu upevňuje na hlave, presnejšie na čele a celú váhu nákladu teda nesie hlava. I tento nosič mal kôš upevnený podobne a podľa jeho svižnej chôdze a pospevovania si do kroku som usúdil, že znáša dole asi len nejaké prázdne bandasky alebo čosi ľahké. Až keď sme sa míňali a ja som sa za ním obzrel, videl som, že v koši sedí dospelý Japonec a zaberá toľko miesta, že by sa tam zmestili ešte ďalší dvaja. Von mu trčala len hlava. Neviem či ho postihla akútna horská choroba, alebo si len zaplatil takýto taxík, ale povedal som si, že keby som sa mal dole dostávať takýmto dehonestujúcim spôsobom, tak to tam radšej v obklopení tých nádherných hôr dodýcham. 

Vstup do Sagarmatha National parku stráži vojenská posádka. V kancelárii národného parku majú pochopenie pre vaše namáhavé funenie s ťažkým nákladom na chrbte a ústretovo vás odľahčia - o 1000 rupií vstupného.

1000 rupiový trekkingpermit po mesačnom vláčení v batohu...

Kúsok za bránou parku sa nachádza sútok Dúdh Kosi a Bhote Kosi. Prekonať ho možno po moste zavesenom vysoko nad riekou. Nie je to už most z lián, aké popisuje klasická horolezecká literatúra z čias veľkých legendárnych expedícií. Celý most visí na pomerne dôveryhodne vyzerajúcich oceľových lanách. Napriek tomu sa hojdá nevypočítateľne ako príjmy slovenského štátneho rozpočtu. Slabším povahám sa odporúča 60 minút pred prekonaním mosta preventívne aplikovať 1 tbl. Kinedrylu.

Thyangboche.

V Thyangboche sa ubytovávame v lodgi hneď oproti povestnému kláštoru. Pred vstupom do kláštora sa návštevník musí vyzuť a topánky nechať pred vchodom. Chvíľu sme zauvažovali, či toto nie je jedna forma dodavateľsko - odberateľských vzťahov umožňujúcich fungovanie obchodu s horolezeckou obuvou na neďalekom trhu v Namche Bazare, ale potom nás premklo kláštorné duchovno a viera v morálnu čistotu ľudí.

vstup do kláštora

Z kláštora, v ktorom vdychujete vôňu aromatických tyčiniek, počúvate monotónne mrmlavé modlenie holohlavých mníchov a obdivujete zlatého Buddhu a nástenné maľby, vychádzate ako úplne iný človek. Premkne vás všeobjímajúca viera v dobro na svete a zrazu zistíte, že niektoré veci, o ktorých ste si doteraz mysleli, že sú podstatné, takými vôbec nie sú. Vieru v dobro vo vás umocní aj fakt, že vaše zánovné wibramky sa nachádzajú presne na tom istom mieste, kde ste ich zanechali. Pretože dobré topánky sú v Himalájach jednou z vecí životne podstatných.

kláštor Thyangboche

Kláštor založil pred asi 350 rokmi tibetský láma, ktorého odtlačky nôh sa nachádzajú pred vchodom.

kláštor Thyangboche

Interiér kláštora je nádherne a najmä pestro zdobený. Všetkému dominuje veľká socha Budhu.

Na bokoch miestností sa nachádzajú poličky, či skôr priehradky na staré náboženské spisy. Žiaľ všetky pred niekoľkými rokmi zhoreli pri požiari kláštora. Budovu sa podarilo za pomoci miestnych remeselníkov i príspevkov z celého sveta rekonštruovať, spisy však už nikto nenahradí. Vďaka rekonštrukcii má dnes kláštor zvláštnu vymoženosť, v tomto kraji vonkoncom nie obvyklú - malú vodnú elektrárničku, ktorá kláštor zásobuje elektrikou.

Po návšteve kláštora sa v lodgi zoznamujeme so Slovinkou, ktorá patrí k horolezeckej výprave táboriacej pod Lhotse. Tu však bola úplne sama a ústretovo usmievavá. V blízkosti kláštora, okolo ktorého bolo zreteľne cítiť husté duchovno si chlapi z našej výpravy zrazu uvedomili aj husté telesno. V neskorý večer sa Andrej so Slovinkou vytratil kamsi do tmy a s víťazným úsmevom na tvári sa vrátil až ráno. Čo naozaj bolo schované za jeho úsmevom, to vedia len bohovia...

Zdroj fotografií:

PF