Pavol Fabian

Nenápadná skala pod Everestom.

Základný tábor pod Everestom vo mne nezanechal nijaký zvláštny dojem. Okrem toho neporiadku navôkol.

Bol plný ambicióznych skúsených horolezcov aj horolezcov rýchlokvasených, ktorí si vystúp za pomoci horských vodcov môžu dovoliť zaplatiť. Od svojich vodcov očakávajú, že ich na vrchol vyvlečú za každých okolností. Vďaka svojim peniazom sa stávajú istými horelezcami, ale veľmi neistými dolelezcami.

Nie ďaleko od base campu sa týči nenápadná skala. Nie je vyššia ako desať metrov - nič v porovnaní s Everestom. Bezvýznamná skala pre tých, čo nechcú počúvať. Významná pre načúvajúcich, pre tých, ktorí chcú, aby sa o nich hovorilo, že sú dobrými horolezcami. Lebo dobrý horolezec je starý horolezec. Na skale sú vyryté mená mnohých dobyvateľov Everestu, ktorí sa staroby nedožili.

V strede skaly sú vedľa seba voľne položené dve ploché kamenné dosky s vyrytými menami.

Na jednej je vyryté meno Jozefa Psotku, na druhom mená: D. Becík, P. Božík, J. Jaško a J. Just.  Skúsený Psotka zahynul pri zostupe, po tom ako sa mu 15. 10. 1984 na vrchol Everestu podarilo vyliezť juhozápadnou stenou Poľskou cestou expedičným štýlom spolu so Z. Demjánom a Šerpom Ang Ritom.

Štvorica špičkových slovenských horolezcov z druhej pamätnej dosky, ktorá liezla na Everest alpským štýlom jednou z najťažších ciest v juhozápadnej stene – Boningtonovou, zahynula po Justovom výstupe na vrchol v silnej víchrici pri zostupe.

Juzek Psotka

Dobrý horolezec je starý horolezec.

Cestou z everestského base campu sme sa zastavili v základnom tábore slovinských horolezcov. Naša návšteva im prišla vhod. Počasie sa kazilo, na kopci sa podnikať nedalo a my sme pre nich predstavovali rozptýlenie v otravnom čakaní na zlepšenie počasia. Pohostili nás čajom i páleným, zahrali na ústnu harmoniku, my sme priniesli sušené ovocie a zaspievali. O čo viac nám chýbali školené hlasy, o to viac u Slovincov zrejme absentoval hudobný sluch. Iba tak je možné, že všetci sme sa tvárili šťastne.

Tvárili sme sa šťastne hoci boli to práve Slovinci, ktorí zachraňovali nešťastnú nitriansku výpravu na Pumori. Potvrdili nám, že červený stan, ktorý sme videli z vrcholu Kala Pattaru v snehovom poli na Pumori naozaj patril Nitrančanom. Zniesť dole ho už nemá kto. Ako výstražná červená bodka bude svietiť na ďalších ambicióznych dobyvateľom Pumori dovtedy, kým ho víchrica nesfúkne kamsi do Tibetu.

Slovinci síce asistovali pri záchrannej akcii, ale na ich cieľoch a ambíciách smutný zážitok stopy nezanechal a ani ich nezmenil. Naďalej majú v úmysle aklimatizačne vyliezť na Pumori a potom naostro na Nuptse. Vedie ich známy a skúsený slovinský horolezec Tomaž Humar.

Zdá sa, že tak ako kolobeh vody aj kolobeh horolezcov v prírode je nekonečný.

O pár dní po našej návšteve v slovinskom base campe uskutočnili Tomaž Humar a Janez Jeglič alpským štýlom prvovýstup západnou stenou na vrchol Nuptse 7 742 m. n. m. Pri návrate poryv víchrice sfúkol Jegliča z hrebeňa a Humar sa vrátil do základného tábora sám.

Janez Jeglič

Zdroj fotografií:

http://www.ad-pecjak.si/ao/Johan/

a

PF

 Foto J. Psotku z knihy:  Kele a kol.: Everest – prvá československá expedícia na najvyššom vrchu sveta.