Puente del Inca.
Východisková osada, odkiaľ vyrážajú výpravy do základného tábora je Puente del Inca. Osada pozostáva z pár domov a niekoľkých kasárenských barakov argentínskej armády, ktorá tu plní úlohu horskej služby i pohraničnej posádky. Osada sa nachádza vo výške 2700 m. n. m., len necelý kilometer od argentínskej colnice.
Pred nami je Puente del Inca
Puente del Inca leží na Panamericane, známej dopravnej tepne spájajúcej Buenos Aires so Santiagom de Chile, pokračujúcej potom naprieč oboma Amerikami až na Aljašku. Z chilskej i argentínskej strany sa vinie do Puente del Inca aj romantická úzkorozchodná železničná trať zarezaná vysoko do svahov Ánd. Mnohé úseky trate sú prekryté tunelmi z vlnitého plechu, ktoré majú brániť zasypaniu trate snehom. Žiaľ dnes už železnica nie je v prevádzke. Na mnohých miestach ju narušil zosuv pôdy.
V bývalej prízemnej budove železničnej staničky v Puente del Inca sídli dnes turistická ubytovňa a miniatúrny poštový úrad. V ubytovni na ploche 3x4 metre je umiestnených 12 postelí. Pri plnej obsadenosti sa v ubytovni nedá v noci dýchať a z poštového úradu zas telefonovať do Európy aj keď tam práve nie je ani noha.
bývalá železničná stanica v Puente del Inca
Z argentínskej colnice vidno až do Puente del Inca. Vidím aj kostolík - miesto dohodnutého stretnutia. A zdá sa mi, že za kostolíkom vidím červenieť sa aj dva stany.
Sú to však naše stany?
Ako sa všetci pomestili do dvoch stanov?, hútal som.
Odpoveď bola jednoduchá: ostatní boli pohodlní a ubytovali sa v okolitých barakoch.
kostolík v Puente del Inca
Do Puente del Inca som prišiel okolo piatej popoludní. Moji kamaráti o tretej. Napriek dvojdňovému meškaniu som stiahol ich náskok na púhe dve hodiny. Bol to slušný výkon a mne padol kameň zo srdca, že sa už nebudem musieť túlať svetom sám.
Ale len na chvíľu.
Vzápätí som sa dozvedel, že vedúci našej výpravy v Puente del Inca ani nevystúpil z autobusu a hneď pokračoval v ceste do Mendozy po permity. Vykašľal sa na mňa.
Zvítal som sa s chlapcami, ktorých som postretal v osade a spoločne sme začali zisťovať, či sa nedá permit vybaviť aj priamo v Puente. V miestnom hotelíku mi povedali, že nejaký chlap, ak mu dám do rúk pas a peniaze, mi povolenie do dvoch dní vybaví. Návrh s odovzdaním pasu a peňazí do rúk človeka s mohutnými fúziskami a širokým sombrerom, ktorému do podoby s Emiliom Zapatom chýbal už len jeden nábojnicový pás okolo boku a druhý krížom cez hruď, sa mi príliš nepozdával.
Rozhodol som sa, že si permit v Mendoze vybavím sám. V drevenom baraku, v ktorom boli ubytovaní dvaja z našich chlapcov som uložil lodný vak a dohodol som sa s majiteľom, že ak by naša výprava opustila Puente del Inca pred mojim návratom z Mendozy, nechá mi moje veci u seba v depozite. Nadšený z takéhoto riešenia situácie som príliš nebol, ale nemal som na výber. Nezostávalo mi iné, než veriť v čestnosť majiteľa baraku.
Puente del Inca
V Puente del Inca si výpravy najímajú mulice, ktoré dopravia výstroj do základného tábora. Jedna mulica je schopná odniesť 60 kilogramov a 37 kilometrovú púť širokým nehostinným údolím Quebrada de los Horcones do základného tábora Plaza de Mulas absolvuje za jeden deň. Za jednu mulicu sa platí okolo 100 USD. Nádejní adepti na pokorenie vrchola Aconcaguy túto etapu prejdú za dva až tri dni. Dôvodom pomalšieho postupu je potreba dodržať zásady aklimatizácie.
Do 200 kilometrov vzdialenej Mendozy som sa vybral stopom. Po hodine stopovania (okolo prešlo jedno auto) mi zastavil mikrobus, ale nebol to stop v tej svojej nezištnej prapodstate. Za odvoz si José Eduardo zapýtal 20 dolárov. V mikrobuse už sedeli dvaja unavení Amíci, ktorí sa očividne vracali z hôr a do reči im veľmi nebolo.
Za necelé tri hodiny sme dorazili do Mendozy. Bola už tma. Amíkov sme vyložili v centre mesta pred honosne vysvieteným hotelom s olivrejovanými uvádzačmi postávajúcimi pred vchodom. Akosi mi to nešlo dohromady...horali a luxusný hotel...
Zostal som v aute jediným pasažierom a José bez toho, aby mi čokoľvek povedal, viezol ma niekam, kde sa uličky stále viac zužovali a boli stále menej osvetlené, až napokon zastal pred jednoposchodovým domom s honosným názvom Hostel Internacional Campo Base na ulici Mitre 946.
José ma odhadol správne. Tu nehrozilo, že by mi nejaká olivrejovaná maškara začala úslužne trhať batoh z ruky. Naopak, môj príchod nevzbudil nijakú pozornosť. Už vo vstupnej hale sa po zemi na spacákoch rozťahovalo viacero mladých ľudí, popri nich sa váľali ich batohy, laná, čakany. Sadol som si do kresla a začal listovať v propagačnom materiáli argentínskeho horolezeckého spolku. Po polhodine ma vyhľadala správkyňa hostela a oznámila mi, že môžem zostať na noc, ale ak čakám, že budem mať samostatnú izbu, tak som na nesprávnej adrese. Nielenže nič také nedostanem, ale budem musieť spať s ňou a s ďalšou ubytovanou v jednej miestnosti – hostel je preplnený.
Nenamietal som.
Správkyňa mala asi tridsať a vyzerala ako len o trošilinku menej vydarená kópia argentínskej tenisovej krásky – Gabriely Sabatini.
Aj osemdolárová cena za nocľah mi vyhovovala.
A k úplnej spokojnosti litrové pivo Cerveza Isenbeck premium Argentina za poldruha dolára tiež.
Gabriela Sabatini
Gabriela Sabatini
Gabriela Sabatini... no... trochu som sa nechal umiesť....
Ako už názov ubytovacieho zariadenia napovedal, boli v ňom ubytovaní mladí horolezci a horolezkyne z celého sveta. Kvalita ubytovania zodpovedala tomuto druhu klientely. Poduška na posteli, kde som mal zložiť svoje kosti, bola za svojich lepších čias iste snehobiela.
Ale to mi vôbec neprekážalo.
Po 32 hodinách bdenia, po prekonaní okolo 15 000 km vzduchom a 400 km po zemi som sa zvalil na podušku a spal ako zarezaný.
Sabatini sem, Sabatini tam.
Zdroj fotografií:
http://argentinastravel.com/498/puente-del-inca-in-mendoza-argentina/
http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Civic_Neighborhood_Mendoza_Argentina_-_by_jennifrog.jpg
a
Komentáre
skoncil som nocne citanie:))
Si musel byt riadne utahany ked ta taka napodobenina Sabatini nechala spiacim:))...to bolo isto aj tym vysokohorskym kyslikom, nielen kilometrami prebdenymi, vsak?
Z veduceho teamu sa riadny zaporak vyklul (joj ci sa slusne vyjadrujem)... to zacina byt pokrocila detektivka a ty si pisal ze roztahane citanie...rano by som bol rad keby som sa v epizodke 41 dozvedel ci si dobehol bossa teamoveho (kupim si ku rannemu kakavku croasant cokoladovy)
:-))