Generál Augusto Pinochet.
Pán Polák bol ochotný debatovať na všetky témy, ale podobne ako mnohí Chilania, s ktorými sme sa stretli, vyhýbal sa hodnoteniu obdobia vojenskej diktatúry generála Pinocheta. V čase našej návštevy v Chile sa na stránkach popredných svetových novín diskutovalo o ďalšom generálovom osude. Pochopiteľne, dôsledky týchto debát sme pozorovali i v Chile.
generál Augusto Pinochet
V hlavnom meste Santiagu a v celom Región Metropolitana, ktorý predstavuje hlavné mesto a okolie (celé Chile je rozdelené do trinástich správnych celkov – regiónov, označovaných číslami od I. po XIII smerom od severu po juh.) bolo možné vidieť na múroch nápisy Pinochet es inocente (Pinochet je nevinný) a Pinochet mártir de Chile (Pinochet čílsky mučeník).
generál Augusto Pinochet
Čím viac na juh, do hospodársky zaostalejších oblastí, takýchto nápisov ubúdalo a naopak objavovali sa fotografie bývalého socialistického prezidenta Salvatora Allendeho, ktorého 11. septembra 1973 generál Pinochet, podporovaný americkou CIA, vojenským pučom pripravil o moc.
prezident Salvatore Allende
Obyvatelia hospodársky rozvinutejších regiónov, ktorým Pinochet svojou hospodárskou politikou privodil profit sa v názore na jeho pôsobenie líšili od ľudí, ktorí tento profit nepocítili.
Od roku 1987 sa moc vojenskej diktatúry oslabovala a postupne sa darilo presadzovať prvky demokracie. Avšak ešte i dnes, keď možno Chile považovať za štát s obnovenou demokraciou je zrejmé, že armáda vplyv nestratila. Môžete si byť napríklad istý, že ak vás upúta v niektorom z chilských miest zachovalá, či čerstvo zrenovovaná stará budova - patrí armáde.
Pucon
Bingo.
Z Puconu do Puerto Montt sme cestovali autobusom. Video v autobuse nie je zlá vec! Premietali akýsi akčný film. Prvý raz v autobuse som sa poctivo venoval sledovaniu filmu, ba chvíľami som si aj namýšľal, že rozumiem deju. Poldruha hodiny som sa trápil so španielčinou N. Cagea a J. Travoltu, aby mi nakoniec záver a vyvrcholenie kriminálneho filmu zatienili vystupujúci ľudia a chýbajúca pointa mi neumožnila potvrdiť si, či som správne pochopil o čo vo filme išlo.
Po kinematografickom zážitku nasledovalo Bingo. Sprievodca rozdal cestujúcim tabuľky a z pláteného vrecka začal rýchlo za sebou vyťahovať guličky. Čísla napísané na guličkách vyhlasoval cez mikrofón rytmom, ktorému hudobníci vravia accelerando. Binga som sa nezúčastnil. Dej filmu sa dá domyslieť, zrýchľujúce sa španielske číslovky nie.
Z asfaltky pred Puerto Montt možno pozorovať viacero vulkánov.
Krajina na juhu je na rozdiel od centrálneho teritória intenzívne zalesnená. Keď autobus vchádzal do mesta, vyhliadli sme si ulicu, kde by mohli nachádzať lacnejšie hospedaje – čosi medzi ubytovaním na priváte a lacným hotelom.
Ulička Miraflores, kde sme sa ubytovali, sa zvažovala k zálivu
Náš odhad bol správny, na ulici Miraflores sa nám podarilo získať nocľah za 2 500 pesos. Batohy sme hodili do izby a vyrazili sme do mesta. V supermarkete sme doplnili zásoby potravín a popri zálive sme došli až k puertomonttskej železničnej stanici.
Vizitka hospedaje v Puerto Montt
Mojmír, ako príslušník modrej armády, sníval ešte v Santiagu o tom, že naspäť do hlavného mesta vyskúša cestu vlakom. Ale mal meškanie.
Nie vlak, ale Mojmír.
Vlak medzitým zrušili.
Tu je časová nezhoda medzi bedekrom a skutočnosťou. Železničná stanica v Puerto Montt vyzerala tak, akoby bola zrušená už dlhšie ako tvrdil bedeker. Otcovia mesta ju premenili na nesympatickú tržnicu vietnamsko - centrálnotrhoviskového typu.
Pred budovou sa konala akási slávnosť – požiarnici v hasičských uniformách a so zrýchleným krokom sa usilovali navodiť dojem, že stanica horí a oni ju hrdinsky zachránia. Nič však naozaj nehorelo a tak jediné na čo sa tu dalo pozerať bol plážový volejbal dievčat. Nepodávali nejaké nevídané športové výkony, ale podávali. A pri každom podaní ste tŕpli v napätom očakávaní, či tie drobné trojuholníky látky uviazané za krkom a na chrbte len šnúrkami, vydržia všetky tie pnutia a tlaky. Hoci to vyzeralo ako maximálne nepravdepodobné – vydržali, potvory...
plán mesta Puerto Montt
Na západnom okraji mesta Puerte Montt sa nachádza prístav a trh obklopený malými jednoposchodovými drevenými domami. Ak v prístave kotví nejaká poriadna zaoceánska loď pripadáte si ako Lilipután, ktorého krajinu navštívil práve nejaký Guliver. Loď čnie ponad rad drevených jednoposchodových domov tvoriacich ulicu ako neuveriteľne obrovské monštrum. Domy vyzerajú ako hračky.
Nórska výletná loď v prístave Puerto Montt
Na trhu predávajú suveníry, sušené mušle, morské produkty a úžasne veľké kusy ovocia a zeleniny. Cibule veľké ako žltý melón, cesnak veľký ako žltý melón a žlté melóny veľké ako žlté melóny (ale chilské). Mnohí predávajúci sú Indiáni s vrkočmi alebo klobúkmi s veľkou pestrou stuhou.
trh v Puerto Montt
V najľudovejšej časti trhu veselé kuchárky vyvárajú rybacie špeciality. Jedna z nich - celkom pekná, nepostihnutá ako tie ostatné profesionálnou obezitou z neustáleho ochutnávania váry - ma lákala na curanto. Ťahala ma za lakeť, šteklila pod pažami a veselo sa smiala, až som si chvíľami myslel, že nejde o curanto.
Jedna z reštaurácií na trhu v Puerto Montt
Po návrate do hospedaje sme zistili, že bolo medzitým označené ako ocupado a nemohli sme sa dozvoniť. Keď nám konečne otvorili, utvrdili sme sa v tom, že hotel sa skutočne zaplnil. Oproti nám sa ubytovala rodina s ročným dieťaťom.
Bolo milé.
Plakalo stále.
A keď píšem, že stále, tak aj myslím stále!
Pravda, okrem drobných, ako balzam pôsobiacich prestávok, kedy sa potrebovalo nadýchnuť.
Ak teda napíšem, že v hoteli bolo rušno, nebude to nič prekvapujúce. Tí, čo ešte chodiť nevedeli – hlasito plakali batoľatským plačom. Tí, čo chodiť vedeli – teda všetci ostatní – tí neustále chodili hore dole po neuveriteľne hlasno vŕzgajúcich drevených chodbách. Všetko bolo počuť, pretože hotel bol drevený ako všetky ostatné domy na tejto ulici a steny tenké ako fluspapír[1]. A akoby toho nebolo dosť - vonku pod oknom neustále zavýjal pes.
Obydlie pozostávalo z dvoch budov. Zadná bola hotelom, prednú obývali domáci. Do hotela sa prechádzalo po chodbe okolo bytu majiteľov hotela. Vchodové dvere ich bytu boli neustále dokorán. Veľmi som túžil zistiť ako je byt zariadený. Pod priehľadnou zámienkou som sa nanominoval do bytu, ale zdalo sa, že domáci sú na to zvyknutí.
Náš „hotel“ v Puerto Montt
Hoci budova bola zvonku latková, šindľová a ošarpaná, domáci mali byt zariadený honosnou koženou sedacou súpravou, lustrami i súpravami čiaš z krištáľu a všetkému dominoval ten najväčší televízor, aký som dovtedy aj odvtedy kedy videl.
Na noc som z bezpečnostných dôvodov izbu zamkol. Toto opatrenie sa mi zdalo veľmi rozumné, ale len do tretej hodiny rannej.
Vtedy ma zobudila potreba ešte akútnejšia než akú možno označiť slovom neodkladná.
Odomknúť nešlo.
Keď sa mi so studeným potom na čele konečne podarilo skrútiť kľúčom, zistil som, že nemám vyhrané. Otvoriť nešlo naďalej.
Dvere boli zaseknuté. Mykal som s nimi stále zúrivejšie a bezradnejšie. Nakoniec som prestal brať ohľad na nočný pokoj a všetko vyriešil jeden ragulinovský bodyček s devastujúcimi účinkami na zúčastnené tkanivá a materiály. Naša izba bola lepšie uzamknutá ako trezor chrániaci americké štátne zásoby zlata vo Fort Knox. Záchod naopak uzamykateľný nebol ani trochu. Jednou rukou držať dvere, druhou trhať papier je celkom slušný akrobatický výkon, ktorý by vám na výberovom konaní určite zabezpečil prvé miesto v konkurze na miesto akrobata v cirkuse Humberto.
Puerto Montt
Puerto Montt
[1] Odborná terminológia mojej starej matky.
Zdroj fotografií:
http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Augusto_Pinochet_-_1995.jpg
http://www.hejrup.sk/view.php?cisloclanku=2004033105
http://en.wikipedia.org/wiki/Salvador_Allende
http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Puerto_Montt_Desde_La_Costanera.JPG
a
PF
Komentáre
Páči sa mi tá ošindľovaná architektúra...
Keďže je to úplne všade,
Hm... lebo mi to príde také veľmi Európske
Prave som pri Pu-Er absolvoval exkurziu po Chila