Pavol Fabian

Mesto vetrov a nárekov.

Pomerne krátka história neveľkého kaukazského baníckeho mestečka Tyrnyauz v Kabardinsko – Balkarskej republike (súčasť Ruskej federácie) má svoju legendu o vzniku.

zástava Kabardinsko – Balkarskej republiky

Dvaja mladí absolventi moskovského geologického inštitútu prišli v 50. rokoch do baksanskej doliny hľadať nerastné ložiská. Objavili tu zásoby molybdénu, wolfrámu a fluoridov. Na základe ich objavov nastal rozvoj povrchového baníctva a súčasne aj rozvoj Tyrnyauzu ako baníckeho mestečka. Obaja mladí geológovia našli v sebe zaľúbenie a zobrali sa. Jedného dňa však čerstvá novomanželka prechádzala cez provizórny most ponad rieku Baksan a mohutný poryv vetra ju strhol do hučiaceho prudkého toku. Nebolo jej pomoci. Smútiaci manžel dal zosnulej manželke postaviť nad mestom pomník a Tyrnyauz sa odvtedy nazýva aj Mestom vetrov.

Táto udalosť akoby predznamenala, čo sa udeje v Tyrnyauze v onen júlový deň, cca týždeň pred našou návštevou.

Minuloročná zima bola na Kaukaze veľmi tuhá. Napadlo nevídané množstvo snehu. S príchodom teplých letných dní sa dovtedy pomerne pokojné horské bystriny zmenili na hučiace riavy, v hukote ktorých temne a hrozivo duneli i splavované balvany narážajúce o seba.

Zdržiavacia nádrž ležiaca nad Tyrnyauzom, ktorá zhromažďovala a regulovala pravobrežný prítok rieky Baksan tečúci stredom mesta bola naplnená po okraj. Preplnenosť nádrže spolu s nárazom niekoľkých veľkých balvanov spôsobila, že múry nádrže nápor nevydržali. Hrádza sa otvorila a tisíce kubíkov vody zmiešanej s blatom, pieskom a kamením sa dravo vydalo na cestu do stredu nič netušiaceho tridsaťtisícového baníckeho mesta.

Naplavenina v strede mesta dosahujúca až do úrovne 2. poschodia

Úder prišiel nečakane uprostred dňa. Nebolo úniku. Dvoj až trojmetrová záplavová vlna strhla najprv deväťposchodový panelový dom. Poskladal sa ako domček z kariet a vzápätí všetko zatopila masa piesku a skál, takže by ste nepovedali, že tu stál kedysi vysoký panelák.

Časť paneláka zmietlo v celej jeho výške, v naplavenine je už vybagrovaná provizórna cesta.

Bager vytvára profizórnu cestu v naplavenine (tadiaľto prišla pohroma do mesta)

Celý priestor počas môjho pobytu v Tyrnyauze skôr pripomínal stavenisko, na ktorom nezodpovedný stavbyvedúci ponechal rozhádzaný stavebný odpad a nepoužité panely. Z vedľajšieho paneláka záplavová vlna oddrapila len časť. Ak niekto práve vykonával v kúpelni očistu, či sa pozeral do zrkadla, mal smolu. Zrkadlo na stene zostalo, aj umývadlá smutne viseli do voľného priestoru, ale zvyšok kúpeľne bol preč.

Umyvadlo v stene zostalo, vaňa visí...

Spolu s panelákmi zatopilo a strhlo niekoľko rodinných domov a garáží v blízkosti panelových domov. Ďalšou prekážkou v ceste záplavovej vlne bol jediný most cez pravobrežný prítok Baksanu, zabezpečujúci prístup do celej baksanskej doliny až pod najvyššie horu Európy – Elbrus. Vlna strhla aj most. Blato, piesok a kamene sa naširoko rozliali do centra mesta. Strhli pritom bočné steny niekoľkých viacposchodových tehlových domov.

Bez pozvania sa natlačili cez okná a dvere do prízemných bytov a to takým spôsobom, že vyplnili celý priestor miestnosti až po strop. Dalo by sa povedať, že izby poslúžili podobným spôsobom ako detská formička na pieskovisku na vytvorenie obrovských pieskových kociek.

Obyvačka preplnená štrkom ( 2.posch.)

prítok Baksanu podomlel domy 

vybrežený prítok Baksanu tečie popri dome, zničené byty..

Naplavenina, ktorá je dlhá asi kilometer a v spodnej časti široká asi 500 metrov zvýšila úroveň „chodníka„ v meste o dva až tri metre.

výška naplaveniny v dolnej časti mesta

kamenná púšť v centre

tento dom stojí akosi na šišato...

nešťastní obyvatelia čakajú na evakuáciu, dom sa má zajtra asanovať...

V strede mesta vznikla odrazu veľká kamenno - piesková púšť. Oficiálne zdroje uvádzali 60 obetí. Taxikár, ktorý ma viezol do Tyrnyauzu a ktorého brat pracuje v miestnej nemocnici, hovoril o 80 obetiach. Ďalšie smutné prekvapenia však môže priniesť  v budúcnosti odkrývanie nánosov splavenín. O strechu nad hlavou prišli stovky ľudí.

Kamenno - piesková lavína však nebola jedinou pohromou. Nános splavených materiálov sa dostal až do rieky Baksan a čiastočne ju zahradil. V dôsledku toho sa v hornej časti mesta, ležiaceho v úzkom údolí medzi horskými velikánmi začala hromadiť voda a postupne zaplavila asi pol kilometrové územie povyše miesta naplaveniny. Výška vodnej hladiny dosiahla takmer po druhé poschodia domov a ani po mesiaci od katastrofy výrazne nepoklesla. Tyrnyauz sa premenil na nechcené Benátky Kaukazu. Obyvateľov spodných bytov evakuovali. Tí, z horných poschodí sa do svojich bytov prepravovali na loďkách.

požiarna zbrojnica a utopené požiarnícke auto

ďalšie utopené autá a domy

V prvých dňoch po katastrofe prišlo do mesta vojsko, ktoré strážilo, zabezpečovalo, usmerňovalo, ale veľmi nepomáhalo. Obyvatelia boli na vojakov alergickí, lebo im zabraňovali vstupovať do nebezpečných zón a zachraňovať zvyšky svojho majetku. Všade po uliciach sa sušili kusy nábytku, celé knižnice i úradné dokumenty rôznych inštitúcií.

Tyrnyauz som navštívil týždeň po katastrofe. V meste bolo vidno pomáhať stavebné mechanizmy. Od práce sa však rozhodne nepretrhli. Len provizórny most cez pravobrežný prítok Baksanu bol už pred dohotovením. Stavebné mechanizmy prekopávali tunely v miestach niekdajších ulíc. Telefonické spojenie bolo stále provizórne a pre postihnutých obyvateľov zriadili nepretržitú telefónnu linku v starej drevenej garáži ktoréhosi rodinného domu. Denne sa pred ňou tiesnili desiatky ľudí. Zásobovanie mesta sa obnovovalo, hoci v prvé dni vítali zákazníka v potravinárskych obchodoch na prázdnych regáloch len fľaše Fanty, ktorá je pre miestnych príliš drahá.

Pohľad na Tyrnyauz zvrchu. , "Trojuholníkové prázdno" v strede je zmietnuté centrum. Dnes, podľa obrázkov z aplikácie Google Earth je tam vytvorený veľký mestský park.

Katastrofa v Tyrnyauze prispela k celkovému úpadku regiónu. Pritom Centrálny Kaukaz by pri dnešných možnostiach rýchleho cestovania mohol byť ako turistické centrum veľkým konkurentom Álp. Krásou ich azda aj predčí. Žiaľ, dnes na Kaukaze turistov niet. Čečenská kríza (Groznyj je vzdušnou čiarou vzdialený 250 km) urobila svoje. Ale nielen ona. Ani hraničná čiara s Gruzínskom kvôli konfliktom s Abcháziou nie je najbezpečnejšia. Ruské vojenské posádky strážia vstupy do niektorých dolín hraničiacich s Gruzínskom a na vstup vydávajú turistom nie príliš ochotne tzv. propusk. A ak vás už ruskí vojaci pustia do vysokohorských dolín pokrytých večnými ľadovcami, napriek ich vojenskej prítomnosti sa vám môže stať, že abcházskí banditi spoza hraníc vás v tom lepšom prípade oberú o nie najlacnejší vysokohorský výstroj. V horšom prípade...

Päťdesiatročný Rus, s ktorým som sa pri odchode z Kaukazu zapriadol do rozhovoru, s nostalgiou spomínal na staré komunistické časy:

„Všetci vtedy pracovali. Každý sa usiloval čosi vybudovať. Na spoločnom, aj na svojom. Dnes práce niet, mládež myslí len na drogy, nože a samopaly. Pred dvoma desiatkami rokov nebolo ani neporiadku.„

Dnes odpadky - konzervy, papiere a najmä všadeprítomné rozbité fľaše od vodky ležia prakticky všade.

Nie je bez zaujímavosti, že popri obstarožných skorodovaných moskvičoch, žiguliakoch a volgách sa po rozbitých miestnych cestách preháňa množstvo luxusných západných áut tých najlepších značiek, pravda takmer pravidelne bez poznávacej značky - čo tiež čosi napovedá o dnešnej podnikavosti časti kaukazského obyvateľstva. V celom údolí stoja z komunistického obdobia nedostavané a chátrajúce honosne plánované ubytovacie zariadenia, ktoré však už nikdy nikto nedokončí, pretože toky financií sa zastavili a drsné poveternostné podmienky tiež vykonali svoje.

Oblasť centrálneho Kaukazu má z hľadiska turistiky veľký potenciál rozvoja. Rozvoj je však podmienený tromi okolnosťami: ukončením čečenskej krízy, prílevom investícií do regiónu, ale aj ochotou miestnych ľudí poskytovať služby na štandardnej úrovni. A to je naraz priveľa požiadaviek na to, aby sa v blízkej budúcnosti niečo zmenilo. Kaukaz teda naďalej bude lákať, len dobrodružnejšie založených turistov ochotných znášať nepohodlie v ľudoprázdnych kaukazských veľhorách. 

Zdroj fotografií:

PF

a

http://www.czex.cz/hradil/kavkaz2001/ (1x)