V nočnom autobuse do Taxca sme sa zoznámili s Genovevou. Sedeli sme na zadných sedadlách (obe boli obrátené do uličky) a ona prišla medzi nás a spýtala sa, či si môže sadnúť na zem medzi obe sedadlá. Aby ste to nechápali ako nejakú negalantnosť z našej strany, alebo ako Genovevino podpichnutie, v tom zmysle, že by sme ju mohli pustiť sadnúť...
V Mexiku to tak funguje.
My sme mali miestenky a Genoveva nie. Šofér ju pustil do autobusu akosi navyše. Je možné, že cestovné resp. jej bakšiš nešiel do vrecka majiteľovi autobusu, ale vodičovi.
Aby ste si zas nemysleli, že som nejaký odľud – ponúkol som Genovéve svoje sedadlo. A ona ho prijala len pod podmienkou, že sa počas takmer desaťhodinovej cesty budeme v sedení striedať. Značnú časť noci sme sa s Genovevou rozprávali. Bola to sympatická mladá žena a bola zhovorčivá. Na rozdiel od väčšiny Mexičanov vedela veľmi dobre po anglicky a nemecky. V Taxcu vlastnila reštauráciu. Tvrdila, že sa nachádza v centre mesta. Dohodli sme sa, že ju na druhý deň po príchode do Taxca navštívime.
Najcentrovatejšie centrum to nebolo a nebolo jednoduché ju nájsť. Ale napokon sme našli. Vlastne by sa dalo povedať, že sme si takmer zodrali nohy, kým sme ju našli. Ale to pohostenie za to stálo! Ochutnali sme všetko, čo bolo v ponuke. A keď hovorím všetko, tak aj myslím všetko!
Taxcu sa hovorí strieborné mesto. Hlavnou turistickou atrakciou mesta sú obchody so striebrom – tie solídne kamenné, ale aj množstvo trhov a stánkov. Neuveriteľné množstvo striebra sa trbliece na pultoch vo všemožných šperkových podobách. Ceny sú veľmi prijateľné.
Toľko striebra pohromade som v živote nevidel a už asi ani neuvidím...
Ale ani nemusím...
Zdroj fotografií:
PF
Komentáre
Jéj...
Pali...
ja "umrem"
Nádherné mestečko