Pavol Fabian

Vysoký Atlas.

Tradičnou zastávkou na ceste po Maroku býva Vysoký Atlas. Ide o horstvo vysoké až 4 000 metrov, ktoré je domovom odolných Berberov. Týmito horami nevedie veľa ciest a ak ste na nejaké predsa len naďabili, tak sa určite nachádzate v oblasti Národného parku Tubkal. Ten leží 45 kilometrov južne od Marrakeša. Najvyšším vrcholom pohoria, zároveň celého Maroka i celej severnej Afriky je Djabal Tubkal s výškou 4 167 m. n. m.

Ak si teda chcete urobiť osobný výškový rekord nič vám v tom nebráni, pretože ide o jednu z najľahších štvortisícoviek, kde vám v prípade letnej návštevy nehrozí dokonca ani len stopa snehu. Je to čosi ako výstup na trochu vyrastenejšie Rysy.

Cesta z Marrakeša vedie smerom na juhovýchod do mesta Asni úrodným údolím Rhirhaia a neskôr serpentínami, v ktorých sa neodbytne na rozum tlačia otázky, či šofér autobusu nemôže dostať z tej horúčavy nad priepasťou náhly infarkt a či má Karosa jedno, či dvojokruhový brzdový systém.

Ak cestujete Karosou, ďalej ako do Asni sa nedostanete. Tu za neustáleho obklopenia a pokrikovania miestnych obyvateľov vyhádžete pred autobus svoje batohy a usilujete sa najať si povoz, ktorý by vás dopravil do horskej dedinky Imlil. Povozov sa ponúka dosť - jeden menej dôveryhodný ako druhý. Nakoniec nahádžete batohy na malý nákladiačik s vysokými bočnicami a vyštveráte sa za batohmi. Vysoké bočnice dávajú pocit ochrany pred vypadnutím z auta hrkotajúceho na rozbitej úzkej ceste smerujúcej do hôr. Dávajú vám pocit ochrany len do toho momentu, keď v prvej prudšej zákrute zistíte, že nákladiak síce zahol doprava kopírujúc cestu, ale celá ložná plocha sa povážlivo nakláňa práve opačným smerom a vy sa s rukami zmodrenými od kŕčovitého zovretia držíte bočnice ako topiaci sa slamky.

V Asni prestupujeme do nákladiačika.

Cestu do Imlilu lemujú palmy, korkové duby, atlaské cédre, kermesové duby a tamaryškové kríky, na ktorých si pochutnávajú kozy. Keď vás nákladiak vypľuje mierne poblednutých v Imlile neostáva vám nič iné, než si obuť trekové topánky a pokračovať ďalej po svojich. Domorodci vám síce ochotne ponúknu svoje somáre, aby vás vyniesli na chrbte k chate Nelter, ale vy predsa nie ste z cukru a pôjdete po svojich! A ak sa predsa len nájde niekto, kto sa ulakomí na somára, garantujem vám, že to nie je žiadna výhra! Je takmer isté, že kým vystúpate k chate v Nelterovom sedle, cestou aspoň tri razy nájdete onoho somarizovaného (od slova motorizovaný) nešťastníka, ktorý vyštartoval pred vami, ležať bolestne vzdychajúceho v pichľavých kríkoch a bezstarostného somára uvidíte popásať sa kdesi v diaľke a podchvíľou veselo vyhadzovať zadkom.

Cesta k Nelter hut

Cestou, ktorá sleduje rieku Mizane naďabíte na domorodca sediaceho pod skalou pri hrnci naplnenom vodou, v ktorom sa chladí pár fliaš koly či fanty. Ortuť teplomera vystúpila nad tridsať a domorodec dobre vie, že fľašky perlivej limonády nevyniesol do kopca nadarmo.

chata Nelter

Chata Nelter je malá kamenná budova. Skôr útulňa než chata. Väčšina trekárov spí vonku pod stanom. Stanové zipsy sa odporúča zatvárať do posledného zuba. Krajina je totiž známa výskytom zmijí a škorpiónov. Fyzicky zdatnejší pri Nelteri nezostávajú. Pokračujú ďalej po južných zrázoch Djabal Tubkal a prespia na skalných terasách tesne pod vrcholom.

Chodník nad chatou Nelter

Už takmer 4 000, ale dá sa v kraťasoch a tričku... 

Odmenou im je nádherný západ a východ slnka na čistej oblohe bez mráčka, ale tiež citeľný chlad pri nocľahu pod širákom vo výške takmer 4 000 metrov.

...zato v noci a pod širákom je celkom kosa aj keď máte vybudovanú ohradu z kameňov proti vetru

Ráno zostáva naľahko vybehnúť na vrchol a v prvých hrejivých lúčoch slnka vykonať vrcholové foto pri vrcholovej kovovej ihlanovitej konštrukcii.

východ slnka z Djabal Tubkal (4 167 m. n. m.)

ihlanovitá kovová konštrukcia na vrchole Djabal Tubkal (4 167 m. n. m.)

pohľad z vrcholu

Zdroj fotografií:

PF

a

http://www.summitpost.org/image/12406/150232/by-the-neltner-hut-april.html  (foto chaty Nelter)