Pavol Fabian

Puerto Montt bola pre nás len prestupná stanica na ceste do Castra, hlavného mesta ostrova Chiloé.

Puerto Montt

Do Pargua, kde je kompa prevážajúca na ostrov, je to asi 57 km. Na nalodenie autobusu sme nemuseli dlho čakať. Trajektov tu premáva množstvo, najčastejšie patria spoločnosti Cruz del Sur a točia sa jeden za druhým asi v 20 minútových intervaloch. Plavba trvá za normálnych okolností asi pol hodiny.

Spiatočnú plavbu nebolo možné považovať za normálne okolnosti - bola búrlivá. Vlny sa s trajektom pohrávali viac ako som bol ochotný akceptovať. Spenená voda vystrekovala až na hornú palubu. Nevdojak som začal myslieť na svoje nezletilé deti a na to, že nemám spísaný závat. Nenápadne som sa presunul k miestu kde bol priviazaný záchranný čln a vôbec ma neprekvapilo, že som nebol jediný, kto pri ňom so silene hranou bezstarostnosťou postával.

(Správnejšie a pravde bližšie by bolo napísať, že pri člne bola tlačenica ako na zastávke tridsaťdeviatky v špičke).

 Uvažoval som, čo by som si v člne v takých vlnách počal, keby som bol nútený doň naozaj nasadnúť. A dúfal som, že trajektu nevelí prievozník s menom Charón (i keď po španielsky by sa písal skôr Jarón)...

Trajekt spoločnosti Cruz del Sur 

Najsevernejším a najväčším rybárskym mestečkom ostrova Chiloé je Ancud, známe pevnosťou San Antonio, ktorá od roku 1770 strážila prístav.

Ancud

Ancud

Iglesia de San Francisco v Ancude 

Z Ancudu do vnútrozemia ostrova sa asfaltka stále viac zužuje a čím ďalej od pobrežia, tým menej je kvalitná. Cestovný poriadok tu zjavne nemal pevne určené zastávky. Kto popri ceste zamával na autobus, tomu sme zastavili a opačne každému, kto o to požiadal, sme zastavili na vystúpenie, priamo pri jeho dome, či odbočke k nemu.

Ostrov na mňa pôsobil depresívne. Pôda zreteľne menej úrodná, zoschnutá, sem tam pasúci sa kôň, sem tam drevený domček,

Pusto.

Sucho.

Smutno.

Do Castra sme dorazili okolo pol deviatej večer. To nie je príliš priaznivý čas na zháňanie nocľahu... Na mnohých z drevených domov sa síce skvela tabuľka s nápisom hospedaje, ale buď boli plné alebo chceli 3 000 – 3 500 pesos, čo sme nechceli dať.

O náš osud sa na ulici začali zaujímať dve dievčatá:

„Máte kde spať?“

„Máte carpu?“

Najprv pomocný pohľad do slovníka – potom pohotová odpoveď:

„Nie, kapra nemáme, kde by sme k nemu prišli?“

Dievčatá sa najprv čudne pozreli na seba a potom už normálne na naše batohy. Boli inteligentné – aj bez nás zistili, že carpy máme.

Nuž nie každý vreckový slovník vám prezradí, že carpa je po španielsky nielen kapor, ale aj stan.

Odviedli nás do rodinného domu, kde už boli v záhrade rozložené dva stany. Majiteľ domu od nás chcel po 1 500 pesos na osobu, ale zjednali sme sa na cene o tretinu nižšej. V cene bolo aj použitie kúpeľne, WC a kuchyne.

Dievčatá tam žiaľ nebývali, boli to len dohadzovačky.

Boli sme radi, akú dobrú cenu sme zjednali i keď miesto na postavenie stanov nám domáci určili v predzáhradke – takmer na ulici. Nuž ale čo, jednu noc vystavení v predzáhradke ako nové zemiaky vo výklade zelovocu vydržíme. Iní sa nechávajú dobrovoľne očumovať zavretí do sklenenej kocky v bratislavskom obchodnom centre Polus aj na týždeň...

Katedrála San Francisco de Castro 

Ostrov Isla Grande de Chiloé na juhu Chile ešte nie je modernými vymoženosťami civilizácie príliš poznamenaný. Chiloé je okrem prírodných krás pozoruhodný tým, že na ňom stojí 160 drevených šindľových kostolov a kostolíkov. Ich pôvod siaha do roku 1607, kedy na ostrov dorazili jezuiti na svojej misionárskej ceste na južný cíp Chile.

Neviem, či na to jestvovala nejaká smernica, ale faktom zostáva, že v každom spoločenstve obyvateľov ostrova, ktoré dosiahlo počet 5O ľudí, ustanovili jedného katechétu a každé takéto spoločenstvo muselo vybudovať kostol. Vďaka tomu je dnes ostrov vyhľadávaný, pretože niet na ostrove dvoch kostolíkov, ktoré by boli rovnaké.

Na západnom okraji ostrova, pri pobreží Pacifiku sa nachádza Parque Nacional Chiloé. Park sa skladá z dvoch samostatných častí – severnejšieho Chepu a južnej Anay.  Obe časti sú od seba oddelené súvislým pásom lesa, ktorý leží mimo hranice parku. Pobrežie Pacifiku je veľmi rozmanité. Piesočné pláže s lagúnami sa striedajú s holými útesmi a skalnatými mysmi. Väčšina parku je pokrytá pobrežnými dažďovými lesmi.

Mapa ostrova Isla Grande de Chiloé

mapa južného Chile

Zdroj fotografií:

http://www.pbase.com/mr2c280/image/15421386

http://photo.net/photodb/photo?photo_id=3228684

http://gosouthamerica.about.com/library/blfiskchiloechurches2.htm

a

PF