Pavol Fabian

Parque nacional Vincente Pérez Rosales založili v roku 1926. Patrí k najstarším v Chile i v celej Južnej Amerike. Nachádza sa 50 km od Puerto Varas a má rozlohu 2 510 km². Centrálnym bodom je Lago Todos los Santos, ktoré je zároveň najnižším výškovým bodom parku. Jazero je obklopené pôvodnými lesmi, nad ktorými sa týči niekoľko vrcholov. Tie tvoria oblúk smerujúci východne od kužeľu sopky Osorno (2 660 m). Na konci tohoto oblúka se týči majestátna hora Tronador (3 491 m). Teplé počasie a dostatok zrážok podporili vznik pralesa.

logo Parque nacional Vincente Pérez Rosales

Agentúra  Austral výlet ponúkala za prijateľných 3 000 pesos. Navyše nám sľúbili, že o ôsmej večer budeme späť, aby sme stihli autobus do Santiaga.

Prvou zastávkou na ceste bolo kúpeľné prístavné mestečko Puerto Varras.

kostolík – dominanta mestečka Puerto Varras

Mestečko nie je veľké, ale dvadsať minút, ktoré sme veľkodušne dostali k dispozícii na jeho prehliadku nestačí. Zvlášť, ak sme - akoby mimochodom, zastavili pri kioskoch so suvenírami, s predavačmi ktorých sa náš šofér veľmi srdečne zdravil. Dvadsať minút nestačí, pretože na pobreží Pto. Varras sú pekné kostolíky európskeho štýlu a v meste je aj kasíno a pozoruhodný drevený kostol.

kostol v Puerto Varras

V okolí Pto. Montt a Pto. Varras  sa usadilo veľa nemeckých emigrantov a preto sa tu možno stretnúť s množstvom nemeckých názvov... Hasiči sa tu nevolajú Bomberos, ale Feuerwehr, hotely lákajú hostí na nemeckú pohostinnosť alebo do zariadenia s názvom Club alemana, cestou sme sa zastavili na občerstvenie v krčme nazvanej Zur Wassermühle, kde bol skutočne na obdiv vystavený funkčný vodný mlyn...

Pohľad na mestečko Puerto Varras, v pozadí Volcano Osorno.

Cesta do národného parku Parque Nacional Vincente Pérez Rosales, ktorý sa kratšie nazýva aj  Petrohue viedla údolím medzi vulkánom Osorno a vulkánom Calbuco, ktorý zatiaľ naposledy vybuchol v roku 1960 a odvtedy je jeho sopečný kužeľ rozpolený.

Calbuco

Bystré oko v diaľke zbadá ešte vrchol Monte Tronador. Ďalšia zastávka bola pri Laguna la Posa. Tu sme nasadli na motorový čln a previezli nás po lagúne až k ostrovčeku, ktorý pomenovali pravdepodobne tiež Nemci, lebo sa volal Isla Loreley[1].

Nasledovala ďalšia zastávka v krčme, ktorú bolo cítiť už zďaleka nezdravým dymom. No… v krčme. Krčma je trochársky výraz. Kým ešte  neboli u nás hyper a supermarkety, tak sa vravievalo veľkopredajňa potravín. A hoci sa nevraví hyper a superkrčma, tak túto bolo možné pokojne označiť termínom veľkokrčma. V osobitnej miestnosti celej čiernej od dymu, dvaja chlapci s námahou krútili obrovskými ražňami, na ktorých bol nastoknutý azda celý vôl. To bola jediná ponuka tejto reštaurácie. Išlo o očividné zneužívanie detskej práce, ale nikto z jej návštevníkov sa ani trochu netváril, že by bol inšpektorom Medzinárodného úradu práce a tak chlapci nerušene krútili ražňom ďalej.

Pochopili sme, že šofér mikrobusu má svoje drobné biznisy dohodnuté s krčmármi a kioskármi.

ražniči po chilsky (v inej krčme)

Ďalej sme pokračovali k Laguna Verde, kde síce bola voda zelená tak ako to sľuboval názov, ale inak mi to pripomínalo zákutia čatajského potoka, v ktorom možno nájsť vyhodené staré pneumatiky, prasknuté hrnce i hrdzavý sporák.

Napokon  sme sa vydali do samotného národného parku Petrohue. Asfaltka tu končila, pokračovala len hrboľatá kamenistá cesta. A aj tá bola na dvoch miestach strhnutá a zničená prívalmi vôd z Volcan Osorno.

Všade čierna prašná zemina sopečného pôvodu...

Za prehliadku vodopádov Saltos del Rio Petrohue sa platilo vstupné 1 000 peso. Táto platba bola oprávnená, pretože sústava udržiavaných bezpečných vybetónovaných(!) cestičiek a mostíkov s kovovými zábradliami vás doviedla až priamo do centra všetkého tohto vodného hukotu. Voda mala zvláštne sivé zafarbenie. Nepadala z výšky kolmo dolu ako si väčšinou každý predstaví, keď počuje slovo vodopád. Skôr to bola taká divoká voda, len o trochu divokejšia, než aká by bola vhodná pre kanoistu Martikána.

rio petrohue

rio saltos

Petrohue

Osorno

vodopády petrohue, v pozadí Volcano Osorno

Odtiaľ sme pokračovali po kamenistej ceste k jazeru Lago Todos los Santos. Bolo až nečakane veľké. Až tak, že sa na ňom plavili výletné lode. Z jazera vyteká nádherne čistá rieka Rio Petrohue. Cestou dole ju však prítoky sivočerveného bahna tečúceho zo svahov Osorna nepekne sfarbujú. No... správnejšie je napísať – zasvinia ju až hrôza!

prívaly bahna zo svahov Osorna zplavujú cestu a znečisťujú vody riečky Rio Petrohue.

V jazere sa zopár ľudí kúpalo. Zopár člnkovalo. Málokto sa slnil. Možno preto, že breh bol tvorený z jemného čierneho sopečného prachu a keď len trochu zafúkalo, prášilo sa jedna radosť.

Volcano Osorno

Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v ďalšej z nevyhnutných občerstvovacích staníc. Jej raritou bolo, že vo voliére mali okrem nie príliš zaujímavých sliepok a bažanta aj takmer pol storočia v klietke väzneného kondora, ktorého som už spomínal.

V rámci občerstvovacej ponuky tu predávali Kuchen a Apfelkuchen. Kuchen je opäť udomácnené slovo z nemčiny. Bol to typický čerešňový koláč aký robila i moja matka.

Potom sme už pokračovali do Pto. Montt. Šofér pridal rýchlosť. Chcel dodržať prísľub, že do dvadsiatej budeme v meste, aby sme stihli autobus do Santiaga. Šofér to síce stihol, ale po príchode na autobusovú stanicu sme zistili, že dopravná kancelária Frontera, ktorá nám na dnešný deň predala cestovné lístky do Santiaga už neexistuje!

Veľký neónový nápis bol odstránený, zariadenie kancelárie preč a na skle oznam s pečiatkou Mestského úradu, že Frontera skrachovala...

Našťastie skrachovala zodpovedne: miestni dispečeri nás presviedčali, že „niečo„ by pre našu hŕstku „pozostalých„ po Frontere, ktorá by sa chcela dostať do hlavného mesta, malo prísť...

Autobus napokon prišiel.

Síce s hodinovým meškaním, ale predsa. Šoféri mali na sebe pohodlné domáce svetre namiesto hrdých uniforiem s firemným nápisom, ale do Santiaga nás odviezli. Akurát pár kilometrov pred Santiagom zastavili pred akýmsi motorestom a bez zbytočných emócií odmontovali z autobusu tabuľky s menom skrachovanej dopravnej spoločnosti.

Koniec dopravnej spoločnosti Frontera, šoféri odstraňujú firemnú tabuľku.

Zdroj fotografií:

http://gochile.cl/eng/Guide/ChileNationalParks/VicentePerezRosales/Vicente-Perez-Rosales-1.asp

http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Puerto_varas_church.jpg

http://www.galenfrysinger.com/petrohue_falls_chile.htm

a