Pavol Fabian

Výstup na Elbrus môže záujemcom uľahčiť lanovka. Z údolnej stanice sa dá najprv vyviezť veľkou kabínovou lanovkou do medzistanice a odtiaľ druhou kabínovou do hornej stanice. Tento špás tam aj späť stojí 100 rubľov.

Lanovka do stanice Mir

západný (vľavo) a východný vrchol Elbrusu

Z vrcholovej stanice, ktorá sa nachádza asi vo výške 3 500 m. n. m. ide ešte vyššie sedačková lanovka. Tá vyvezie človeka za 25 rubľov až na okraj ľadovca.

Na hornej stanici sedačkovej lanovky nepripraveného prekvapí rad veľkých cisterien, či skôr síl, aké vidno v betonárkach. Tu sú však umiestnené na ležato. Slúžia ako ubytovne. Estetično a zladenie „stavby„ s krajinou zjavne ustúpilo funkčnosti.

pohľad zo stanu na cisternový "barel camp" (foto M.K.)

Barel camp

Odtiaľto po chatu Prijut je to asi hodina chôdze po ľadovci.

cesta po ľadovci, vľavo západný (vyšší) vrchol Elbrusu (5 642 m. n. m.), vpravo východný vrchol  (5 628 m. n. m.)

Prijut bola kedysi celkom pekná horská chata.

Ale vyhorela.

Zostal z nej len obvodový múr bez priečok a stropov.

bývalý Prijut 11

Bývalú kotolňu, ktorá sa nachádzala asi o 20 metrov nižšie, v čase môjho pobytu prerábali na ubytovňu. Dalo sa tam už bývať, ale celé to bolo ešte veľmi provizórne – to im však nebránilo za jednu noc pýtať 5 USD. Rozostavaný objekt je už dokonca vybavený aj „ekologickým„ WC. Doska s okrúhlym otvorom sa nachádza nad priepasťou a všetko padá dolu na skalu. Neostáva iné, než dúfať, že hrúbka dosky je dimenzovaná tak, že udrží telesnú hmotnosť sediaceho a nepošle ho tam, kam on pred chvíľou posielal svoje posolstvo.

provizórny nový Prijut

Cestu z vrcholovej stanice sedačky na Prijut zvyknú ratrakovať, ale nie vždy ju vidieť. Odporúča sa nehľadieť stále len k vrcholu, ale občas aj pod nohy. Číha tu zopár trhlín. Tam, kde terén nepokrýva sneh a ľad, vrždí pod nohami typická sopečnoškvárová zemina.

Prijut je už na dohľad

Niektorí si stan postavili práve na okolitých škvárovoskalných hrebienkoch.

Tí, ktorým neprekáža zápach a majú radšej istotu akého takého závetria - priamo vo vnútri Prijutu.

camp za múrmi vyhoretého Prijutu

Hoci Prijut vyhorel asi 3 rokmi pred našou návštevou, bolo neuveriteľné, že najexkluzívnejšiu kaukazskú ubytovňu nikto neobnovoval. A neuveriteľné bolo i to, že hlinená podlaha ešte stále nebola vyzbieraná od klincov. Od požiaru tu už museli stanovať stovky horolezcov a pre každého z nich klinec znamenal potenciálne nebezpečenstvo prederavenia stanovej podlahy. Každý z nich miesto na postavenie stanu iste vopred pripravoval a čistil.... "A predsa... sú tu klince", povedal by Galileo Galilei, keby tu chcel stanovať.

To však nie je na Prijute to najstrašnejšie. Okolo zhoreniska a pod ním sa váľajú kopy odpadkov, najmä zhrdzavených konzerv, zmiešaných s ľudskými exkrementami. Neuveriteľné množstvo odpadu, s ktorým nikto nič nerobí (veď ani dole v obciach nie je odpadové hospodárstvo očividne riešené, chýbajú kontajnery, smetné koše...)

obrovské smetisko pod Prijutom ( z tejto fotky to tak síce nevyznieva, ale je fakt obrovské)

Medzi odpadkami pod Prijutom možno identifikovať nemálo obalov z českých potravinových výrobkov, takže je zrejmé, že ani českí (slovenskí) turisti nie sú svätí. Prekvapilo ma, že smetiskom umiestneným priamo na ľadovci celé dva dni brodil akýsi zberateľ a palicou prehrabával odpad (žeby elbrusský bezdomovec?).

Nechápal som, čo tam môže hľadať.

Až keď mi neskôr jeden Rus venoval patróny, ktoré našiel pod odpadkami, zistil som, že tam možno nájsť ešte aj muníciu a iné pamiatky z II. sv. vojny, z čias, keď Nemci bombardovali Prijut a viedli oň, kvôli kaukazsko-gruzínskej rope, tvrdé boje.

Vyhoretý Prijut a pohľad na smetiskové úbočie siahajúce až na ľadovec

Nie veľmi podarený pokus o trochu umenia v bezútešnom vypálenom a špinavom Prijute - pohľad cez okno na Ušbu.

Ak by ste neverili, že vo výške vyše 4 000 m. n. m. sa bojovalo o ropu, malo by vás o tom presvedčiť viacero pamätníkov v celom údolí, i vo vrcholovej stanici kabínkovej lanovky. I keď, vzhľadom na typicky ruskú infláciu pamätníkov, je otázne ako to bolo naozaj...

jeden z pamätníkov pod Elbrusom

S cieľom vyzbierať odpadky tu vraj pôsobila švédska a potom aj ruská výprava. Neviem si predstaviť, ako to tu teda vyzeralo pred nimi.

Aj teraz tu táborila výprava ruských horolezcov z Belogradu, ktorí mali v úmysle okrem vybudovania chatky v sedle medzi oboma Elbrusmi, a osadenia kríža na vrchole, aj vyčistiť Prijut. Vo výprave mali horolezca, ktorý si vždy navečer vyzliekol horskú bundu, obliekol si sutanu, na krk si zavesil kríž, na hlavu dal kňazskú čiapku a konal bohoslužbu.

Vedúci ruskej výpravy nosil zas na hlave šiltovku, z ktorej mal odstrihnutý vrch. Oblečenú mal plátenú archaickú vetrovku so 4 vreckami. V každom vrecku mal iný fotoaparát a s hrdosťou ich striedavo vyťahoval. Pyšný bol najmä na starší kus z 30. rokov – éto germánskaja óptika - ktorý po otvorení vysunul dopredu takú harmoniku z kože.

Všetci ruskí horolezci nosili (striedavo na krížoch, keď nosili batoh, striedavo na zadku, keď si išli sadnúť) kus karimatky, ktorý slúžil na tepelnú izoláciu krížov i ako sedadlo kdekoľvek. Nenosili to len starí ortodoxní ruskí horolezci oblečení v predpotopných, dávno vyblednutých, plátených bundách s veľkým vreckom na hrudi, ale aj dobre vybavení v gore-texe oblečení mladí. Asi to nebol až taký zlý zlepšovák...

Pohľad z Prijutu (Ušba, Dongur Orun)

Jeden z mladých Rusov mi tvrdil, že je na Elbruse už štvrtý raz, ale také pekné počasie tu ešte nezažil. Pravda bola, že keď sme dorazili na Prijut, panovalo bezvetrie a bolo úplne jasno. Šťastena nám dopriala na prvý raz to, čo onen Rus zažil až na piaty pokus: krásne výhľady na hlavný kaukazsky hrebeň a nádherný krvavý západ Slnka.

západ slnka nad starým a novým Prijutom

oba Prijuty na nevýraznom hrebienku vľavo

západný a východný Elbrus

Zdroj fotografií:

http://martinkosir.net/foto/

http://www.czex.cz/hradil/kavkaz2001/

a

PF