Ich matka je sob.
Pôvod Kirgizov je zaujímavý. Prišli sem vraj od Jeniseja. A prvé dve kirgizské deti sem doviedla ich parohatá sobia mater. Okrem 56 % Kirgizov tu však žije aj 19% Rusov. Podľa prostých ľudí, nemajú medzi sebou akékoľvek národnostné nezhody. A pritom v kirgizskej ústave, ktorá začala platiť len o päť mesiacov neskôr ako slovenská a bola prostredníctvom referenda už dva krát novelizovaná, chýba akékoľvek menšinové „cifrovanie„. Kirgizská ústava hovorí, že "sa usiluje zabezpečiť národný rozvoj Kirgizov" a "prezident je symbolom jednoty národa".
ústava
Rodičia napriek tomu môžu podľa ľubovôle zapísať svoje deti do základnej školy s kirgizským alebo ruským jazykom.
Prevládajúce vierovyznanie v Kirgizstane je sunnitský islam (70%). Hoci, ako povedal významný kirgizský spisovateľ a diplomat Čingiz Ajtmatov, Kirgizstan leží na okraji islamského sveta, postoj ľudí k americkému vojenskému angažovaniu sa v Afganistane je opatrne odmietavý. Pritom Kirgizstan sa pripojil k protiteroristickej aliancii.
mešita v Karakole
40 - ročný právnik Ernyl, zamestnaný v štátnych službách, s ročným príjmom 300 USD hovorí, že všetko je otázka médií a ľudí. 80% ľudí podľa neho prijíma informácie, tak ako ich dostáva, 15% hľadá aj iné informačné zdroje a analyzuje. Hľadať alternatívne informačné zdroje pri faktickej nedostupnosti internetu je v Kirgizstane dosť problematické. Štátna televízia vysiela jeden program, okrem toho možno chytiť 9 prevažne ruských staníc. Tak ako všade, v programe aj tu majú silnú prevahu americké filmy a seriály. Vzhľadom na zásadne odlišné kultúrne a spoločenské danosti si možno postaviť otázku, či ide o unifikáciu svetovej kultúry alebo o čosi ako kultúrny terorizmus.
Kirgizstan sa vyznačuje kontinentálnou horskou klímou s chladnými zimami a horúcimi letami. Väčšinou má len málo zrážok, priemerná teplota v Biškeku je v januári pod -5° C, v júli okolo 25° C. Extrémy medzi -38° C a 42° C.
Ideálnym obydlím do týchto podmienok je jurta. Tá je známa najmä z Mongolska, ale tradičným obydlím je aj tu.
Jurty využívajú najmä pastierske rodiny, ktoré v nich prežijú letné mesiace vysoko v horách. Dnes však možno jurty nájsť aj popri cestách v okolí Biškeku – slúžia však ako motoresty.
jurty slúžiace ako motorest na našej ceste do Ťan-šanu
Za minulého režimu s rozhlase často púšťali jeden sovietsky hit. Spievalo sa v ňom: Moj adres ne dom i ne úlica, moj adres Sovetskij Sojuz! Pieseň ideálne charakterizuje kirgizských obyvateľov júrt. Dnes však už platí len tá prvá veta.
Pevnosť jurte dodáva jej drevená kostra, ktorá sa pokryje plsťou. Pálenie smolnatého dreva vo vnútri jurty vysuší zem a naimpregnuje plsť sadzami, aby sa stala nepremokavou. Dym z ohniska odchádza z jurty uzatvárateľným kruhovým otvorom nachádzajúcim sa vo vrchole. Nazýva sa tundžuk. Toto všetko tu píšem preto, aby ste vedeli, čo za čudo sa to nachádza na červenej kirgizskej štátnej zástave. Je to tundžuk.
Zdroj fotografií:
http://en.wikipedia.org/wiki/Kyrgyz
a
Komentáre
Hm... zvláštny svet
a maju peknu zastavu:))