Pavol Fabian

Po návrate zo studeného centrálneho Ťan-Šanu do príjemného karakolského tepla sa nám po neustálej konzumácii inštantnej a výškovej glutamátovej stravy žiadalo čosi čerstvé. Nečudo, že prvé naše kroky viedli do reštaurácie West, ktorá sa potom na niekoľko dní stala našim hlavným stanom.

reštaurácia West na centrálnom karakolskom námestí

Prvý deň po návrate z hôr nás musel personál reštaurácie preklínať. Obvyklý pokojný život podniku sme narušili zásadným spôsobom. Najprv kvôli nám museli odstrániť prepážku medzi boxami, ktorá oddeľovala jednotlivé stoly.

A potom nastali orgie ako za čias cisára Tibéria. Mladý úslužný čašník priniesol štrnástim hladošom jeden jedálny lístok, o ktorý sa strhla bitka akoby to bol cenný papier v miliónovej hodnote vypísaný na neznámeho doručiteľa. Vysvetlili sme mu, že máme veľký hlad a požiadali ho, aby priniesol viac lístkov.  Viac ich nemali...

Ceny jedál boli veľmi ľudomilné – pohybovali sa od 10 do 60 somov. Nečudo, že sme sa dohadovali, či si budeme objednávať v jedálnom lístku v poradí, v akom sú jedlá uvedené (a ak v poradí, či odvrchu dole alebo naopak) alebo budeme vyberať náhodne.

Honza sa trochu dištancoval od takýchto metodík výberu. Nebol v postsovietskych krajinách prvý raz, a tak pri viacerých názvoch jedál vedel alebo aspoň tušil, o čo ide.

Nechcel riskovať.

Išiel na istotu.

Začal blinčikmi. Okrem nich tam mali aj bliny.

Že neviete čo sú bliny? Bliny sú väčšie blinčiky.

Po našom palacinky.

Vedeli ich prichystať na rôzne spôsoby, ale najčastejšie boli so smotanou.

Samozrejme nesmel chýbať šašlík z baraniny - tradičné jedlo nielen v Rusku, ale aj v postsovietskych krajinách. Pár kúskov baranieho mäsa napichnutých na kovovom ražni, podávaných s kúskom chleba, s cibuľou a octom. Pripravuje sa hocikde na prenosnej vyhni vykurovanej dreveným uhlím, či drevom.

Desať z deviatich parazitológov a bakteriológov odporúča konzumentom šašlíku vyžadovať od obsluhy riadnu prepečenosť mäsa. Ale to iba v tom prípade, ak sa majú radi.

Mjaso v goršočkách bolo pozoruhodné najmä tým, že ho priniesli spolu s oblohou v sympatických keramických hrnčekoch s vekom.

Manty vyzerali ako lekvárniky, ale plnené boli kapustou s mäsom či syrom. 

Ako najlepší kúsok šéfkuchára reštaurácie West som vyhodnotil brizoľ. Išlo o omeletu plnenú mäsom, syrom, zeleninou, s bohatou zeleninovou oblohou.

No najväčšou pozoruhodnosťou jedálneho lístka bol prehľad o tom, čo by nás stála krčmová bitka za použitia reštauračného inventára - stôl bol po 1 000 somov, stolička za 450, pohár 20-30, popolník 35-200, pivový krígeľ 90 somov.  Iste pochopíte, že sme sa radšej nebili.

Nebudem unavovať tým, čo kto jedol. Každý mal 4 – 5 chodov a vyskytli sa aj zvery, ktoré toho zjedli ešte viac. V ten deň sa čašník s obrovským prepoteným fľakom na chrbtovej strane košele nabehal ako Zátopek v Helsinkách. Iste preklínal deň, keď sa narodil.

Prípadne dni, kedy sme sa narodili my.

Zdroj fotografií:

PF