Pavol Fabian

Tajný cintorín v Bratislave.

V hlavnom meste Slovenska, neďaleko centra, sa nachádza utajený cintorín. Vedia o ňom asi len tí, ktorí tu ukradomky a asi aj s obavami kládli telá do zeme. Niektoré hroby sú celkom čerstvé, iné staršie. Utajený cintorín sa nachádza neďaleko areálu Vysokej školy ekonomickej a známej parkúrovej jazdiarne.

Nie, neľakajte sa! Nejde o dielo niektorej zo slovenských mafiánskych skupín. Hoci dielom istej - takmer sekty, ten cintorín predsa len je! Ide o psíčkarov.

Kúsok od Dunaja sa ukrýva cintorín, na ktorom je pochovaných okolo dvadsať domácich miláčikov. Niektoré majú len navŕšenú hlinu a z prekrížených vetiev vytvorený kríž, iné sú vybudované takmer s profesionálnou dokonalosťou pohrebnej služby. Nechýbajú tabuľky s menom, dátami narodenia a úmrtia, kvety umelé aj živé, sviečky, kamenné obklady a dokonca aj obľúbené hračky zvierat.

Súžitie človeka so zvieratami trvá už celé veky. Choval ich nielen z dôvodu obživy, ale aj zábavy, rozveselenia. Dnes, keď najmä mestský človek má do prírody stále ďalej a skôr uprednostňuje nedeľné prechádzky v nákupných centrách, je chov domáceho zvieraťa istou (i keď čudnou) náhradou, za chýbajúci kontakt s prírodou. Nič to však nemení na skutočnosti, že ľudia si ku svojim domácim miláčikom vytvárajú hlboký vzťah. Vzťah, ktorý v prípade psov môže trvať 10 – 15 rokov. Pre osamelo žijúcich ľudí môže takéto zviera predstavovať v istom zmysle dokonca náhradu životného partnera. Nečudo, že keď sa čas dovŕši, človek sa chce so svojim zvieracím súpútnikom dôstojne rozlúčiť. Chce mať možnosť a miesto, kde si môže na uhynuté zvieratko spomínať.

Naša legislatíva donedávna nepovoľovala pochovávanie domácich zvierat do zeme, a to ani vtedy, ak išlo o súkromné pozemky, napr. záhrady pri rodinných domoch.

Každý, kto niekedy choval spoločenské zviera (lebo takto legislatíva označuje domáce zvieratá nechované pre hospodársky úžitok) vie, že nie je ľahké odovzdať uhynuté zviera do kafilérie a žiť s vedomím, že bolo spracované napr. na mäsokostnú múčku.

S rozvojom internetu prišla možnosť využiť na pietne spomínanie tzv. virtuálny cintorín zvierat (napr. http://www.cintorinzvierat.prometheus.sk/). Nie je to zlý nápad, ale akosi to nie je ono...

Novou možnosťou ako na jednej strane neškodne odstrániť telo uhynutého zvieraťa, dôstojne sa s ním rozlúčiť a uložiť/pochovať ho bez rizika ohrozenia životného prostredia, je vznik prvých krematórií pre zvieratá. Tieto zariadenia poskytujú nielen samotný úkon spopolnenia, ale aj dlhodobejšie skladovanie v chladiacich boxoch, potrebné keramické medené, či plastové urny a dokonca aj rozlúčkový obrad. Má to len jedinú chybu. Na Slovensku takéto zariadenie nie je. Najbližšie dve sa nachádzajú vo Viedni a v Brne.

Cena kremácie sa v Brne pohybuje v závislosti od váhy zvieraťa od 1 900 – 5 800 Sk. Obyčajná plastová urna vyjde okolo stovky. Vo Viedni za kremáciu zaplatíte dva až trikrát viac. A za medenú urnu ďalších 60 – 120 €. Nie je to teda najlacnejšia záležitosť. Ak sa k tomu prirátajú cestovné náklady a vzdialenosti je zrejmé, že tieto zariadenia môžu vyhovovať len solventnejším Slovákom a najmä tým, ktorí bývajú v rozumnej vzdialenosti od spomínaných miest.

A tak sa znovu dostávame ku klasickému pochovávaniu do zeme. V rámci preberania európskej legislatívy v Slovenskej republike nadobudlo platnosť aj Nariadenie (ES) č. 1774/2002 Európskeho parlamentu a rady, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených na ľudskú spotrebu. Pod týmto nepekným termínom z dielne legislatívcov sa rozumie aj uhynutý psík či mačička. Spomínané nariadenie liberalizovalo, resp. umožnilo pochovávanie domácich (spoločenských) zvierat nechovaných pre hospodársky úžitok do zeme. A tak cintoríny, ako je ten bratislavský, by už nemuseli byť utajené. Naopak, ktosi (najskôr mesto samotné) by sa mohlo chopiť iniciatívy a zriadiť oficiálny cintorín pre domácich miláčikov. Aby už smútiaci majitelia nemuseli s obavami, pod pláštikom noci, zakopávať stíchnuté tela svojich miláčikov na tajných miestach. Miestach často nie práve najvhodnejších na tento účel. Veď aj neďaleko toho bratislavského sa nachádza vodný zdroj.