Pavol Fabian

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

AKO SOM SA STAL CESTOVATEĽOM *(oprava) PESTOVATEĽOM SPOMIENOK. (pokus o cestopis na pokračovanie) - 52. časť

Argentínsky Čech Polák.
 

                 Chilský Čech Polák.

V Pucone na autobusovej stanici nás čakal pán Polák. Keďže sme sa nikdy predtým nevideli, najprv sa trochu pomotal okolo našej skupinky, aby si overil, akou rečou hovoríme a potom sa sám predstavil.

Pán Polák bol totiž Čech.

V tridsiatom ôsmom, keď sa schyľovalo k vojne a on vedel, že ho ako štátneho zamestnanca nič dobré nečaká, rozhodol sa opustiť vlasť. Spočiatku sa pokúšal usadiť v Paraguaji, ale pretože Paraguaj je samá rovina, navyše plná obťažujúceho hmyzu a on bol milovníkom vrchov, po dvoch rokoch sa presunul o nejakých dvetisíc kilometrov juhozápadne do Chile, do mestečka Pucon. Ako hrdo hovorí, stal sa prvým puconským taxikárom. Dnes ich v Pucone jazdí stošesťdesiat.

Pucon, v pozadí sopka Villarrica

Možno sa vám to zdá na osemtisícové mestečko priveľa, ale treba si uvedomiť, že v Chile značnú časť dopravy zabezpečujú rôzne druhy taxíkov, ktoré sú pomerne lacné. Zaujímavé je, že najmä v Santiagu množstvo čiernožltých taxíkov tvorí značka, ktorá u nás stratila popularitu - Lada. Rovnako pozoruhodné je, že taxikári nevyžadujú prepitné. Takmer každý Chilan vlastní automobil. A akonáhle niektorý z nich príde o prácu, stáva sa vďaka vlastníctvu auta taxikárom.

V Santiagu ma milo prekvapil taxikár, ktorý ma viezol v deň odletu na letisko. Na jeho obligátnu otázku odkiaľ pochádzam, som mu odpovedal: from Czechoslovakia. Nechcel som mu komplikovať identifikáciu svojej vlasti názvami menej známych nástupníckych štátov bývalej federácie. Od rozdelenia štátu ešte neprešlo veľa rokov. Taxikár nespokojne pokrútil hlavou, chcel vedieť či som z Česka alebo zo Slovenska. Keď som vyjadril údiv, že vie o politických a geografických pohyboch v srdci Európy, suverénne vyhŕkol: Czech republik – Praga, Slovakia – Bratislava. A potom, že o Slovensku nikto vo svete ani nechyruje..   

Aj samotný Pucon sa od čias, keď pán Polák začínal s taxikárčením zmenil. A zmenil sa aj vďaka nemu. Pán Polák najprv kúpil zanedbaný hotel stojaci na brehu jazera a pustil sa do úprav. Neskôr kúpil chatu stojacu na svahoch sopky s názvom Villarrica, vypínajúcej sa nad mestom a založil lyžiarsky klub. Tým získal Pucon celoročné turistické využitie.

Villarica

V roku 1948 Villarrica prejavila svoju temnú stránku a žeravá láva a vlna zeminy a roztopenej ľadovcovej vody Polákovu chatu zmietla z povrchu zemského. Neskôr zhorel do tla i hotel.

Pán Polák v sebe nezaprel Čecha. Tí, ako je známe, mávajú väčšinou dobrú vyřídilku. Podarilo sa mu presvedčiť chilského prezidenta o perspektívach tohoto kraja. Výsledkom bola výhodná štátna pôžička na rozvoj oblasti, ktorá mu umožnila na brehu Lago Villarrica postaviť nový luxusný hotel. A ten tu stojí i dnes. Bez väčšej ujmy prečkal i katastrofické zemetrasenie v roku 1960 a dnes sa pán Polák môže s pocitom dobre vykonanej celoživotnej práce spokojne vyhrievať na hotelovej verande.

Villarrica

 

Z pôvodného prekladiska dreva a dobytka, ktorým bol Pucon ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia, sa mestečko postupne premenilo na najznámejšie prázdninové miesto v južnom Chile. Dnes žije najmä z turistického ruchu.

Pucon má len necelých desať tisíc obyvateľov, ale keď sa večer prechádzate po hlavnej ulici je tu hlava na hlave a počuť všetky svetové jazyky. Hotel pána Poláka rozhodne nie je dnes v meste jediný.  Ale určite je najluxusnejší.

Pucon a Villarrica

Celá oblasť sa vyznačuje množstvom hotelov, penziónov a tzv. hospedaje - najlacnejších ubytovní pre našinca. Pucon leží na brehu rozľahlého jazera Lago Villarrica. Nad mestom sa vypína rovnomenná sopka vysoká 2 840 metrov. V okolí mesta sa ťahajú lesy tvorené 50 metrov vysokými araukáriami starými často až tisíc rokov. To všetko sú podmienky priam predurčené na rozvoj turistického ruchu.

Hoci i u nás máme krásne oblasti s podobným predurčením, naši podnikatelia v oblasti turistického ruchu by sa v Pucone mali čo učiť. Okrem prírodných krás tu totiž ponúkajú aj množstvo možností vyžitia sa. Od rybačky, cez jazdu na koni, vodné športy, pláž na brehu jazera, golf, trekking, rafting, lyžovanie na svahoch sopky, či jej oblet lietadlom, až po vodné a horské bicykle, motokáry, či obyčajné (prípadne i motorové) kolobežky, cestné bicyklové vozíky, kasína...

Lago Villarrica a rovnomenná sopka.

Množstvo turistických agentúr priamo na hlavnej ulici ponúka možnosť výstupu k okraju 2840 metrov vysokého kráteru aktívnej sopky Villarrica a pomocou videozáznamov zo splavovania divokých riek, premietaných na veľkoplošných televíznych obrazovkách vynesených až na ulicu, vás lákajú vyskúšať si rafting až piateho stupňa náročnosti.

Život v Pucone neustáva ani večer. Obchody i agentúry sú otvorené do jedenástej. Hlavnú ulicu oživujú premávajúce sa alegorické vozy, promenádne koncerty, pouliční speváci, ale najmä hltači ohňov. Kulisu im tvoria domy, ktorých strechy sú upravené tak, aby znázorňovali sopečný kužeľ Villariky a zo striech srší oheň. Blízkosť aktívnej sopky obyvateľom Puconu očividne nespôsobuje žiadnu traumu, napriek tomu, že len v 20. storočí Villarica soptila desať krát.

 

Pán Polák mal správnu intuíciu, keď sa v Pucone usadil natrvalo. Teraz nás však usadil na korbu svojho dodávkového Chevroletu a vydali sme sa na cestu do kempu, ktorý pre nás vybral a objednal.

„Rútili„ sme sa ulicami Puconu tridsaťkilometrovou rýchlosťou. Tí, úctivejší pomalosť jazdy zdôvodňovali tým, že pán Polák chce, aby sme mali dostatok času na vstrebanie všetkého čara Puconu. Tí, menej úctiví, si robili z pomalej jazdy posmech, ale potichu vo vnútri duše šoférovi Polákovi závideli. Veď koľkí z nás sa dožijú päťaosemdesiatky? A z tých čo sa aj dožijú, kto bude v tomto veku ešte schopný šoférovať?

Pán Polák to hravo dokázal.

Pán Polák (vľavo) nás nakladá na svoj Chevrolet.

Bol na svoj vek neobyčajne čiperný, sviežej mysle. Podrobne si pamätal na svoju vojenčinu v Šahách i na platonickú lásku, ktorú prežil na Podkarpatskej Rusi. Oná žena - objekt jeho lásky - sa mu nečakane ozvala až teraz, po desaťročiach, keď je už váženým puconským penzistom. Celý ten čas o sebe nič nevedeli a delili ich tisíce kilometrov.  Dozvedela sa o ňom tak, že Česká televízia o pánu Polákovi nakrútila film a ktosi o ňom napísal knižku. Tú mu potom pred piatimi rokmi, ako osemdesiatročnému, poslala jeho z Podkarpatskej Rusi, keď sa o ňom dozvedela z televízie.

 

Zdroj fotografií:

http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://www.paseosenchile.cl/fotos/ciudades/pucon-1.jpg&imgrefurl=http://www.paseosenchile.cl/espanol/destinos/pucon/fotos.asp&h=258&w=300&sz=9&tbnid=JAehhunBZ3QKNM:&tbnh=100&tbnw=116&prev=/images%3Fq%3Dpucon%2Bfoto%26um%3D1&start=1&sa=X&oi=images&ct=image&cd=1

 

http://members.tripod.com/mangue_2/photos/photos.html

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Pucon-y-su-Volcan.jpg

 

a

 

PF


AKO SOM SA STAL CESTOVATEĽOM *(oprava) PESTOVATEĽOM SPOMIENOK. (pokus o cestopis na pokračovanie) | stály odkaz

Komentáre

  1. Pekny Pucon
    a oplatilo by sa sopku opacit:))))...vsak si bol Pali?
    publikované: 31.03.2008 14:26:34 | autor: believer (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Believer
    Bol.-)))
    publikované: 31.03.2008 14:29:56 | autor: PF (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Pali
    Ved som aj tusil ze to tu prave, ale nebol som si isty...takze dalsie diely su vo vyhlade, mame sa na co tesit:)))
    publikované: 31.03.2008 15:19:48 | autor: believer (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014