Pavol Fabian

Ráno posledného dňa pobytu som sa vybral k známemu ľadovcu Šelda. Nepoznal som správnu cestu, najprv som sa vybral k hotelu, ktorý kedysi slúžil komunistickým papalášom. Bol celý oplotený, s vrátnicou pri vstupe do areálu, s peknou parkovou úpravou lesa.

Potom som sa vydal do doliny Adyl su, kde som našiel „voľne pohodené“ delo.

zabudnuté delo v doline vedúcej k "Zelenej gastinici"

Keď som sa konečne vošiel do správnej doliny, uviazol som na pravom brehu riečky. Ďalej to nešlo.

riečka Šelda

Správnu cestu som našiel až na štvrtý pokus.

dolina Šeldy

Miesto, kde sa nachádzalo čelo ľadovca v roku 1928 je označené. Dnes je však o kilometer (a hodinu chôdze – v moréne sa zle pohybovalo, bola zlá orientácia, nejestvovala cesta) vyššie!

Nápis na skale informuje, kde sa čelo ľadovca nachádzalo v roku 1928

čelo ľadovca Šelda

otvor v ľadovci, z ktorého vyteká ľadovcová riečka

do otvoru by sa pokojne dalo vojsť nákladiakom

Čelo ľadovca Šelda je vysoké asi 30 m, neustále z neho (čo 10 sekúnd) letia kamene. Radšej som sa k nemu veľmi nepribližoval, hoci otvor „jaskyne“ v ľadovci, z ktorého vytekala ľadovcová rieka bol veľmi lákavý.

tesne pod čelom ľadovca

Kamene padali aj z okolitých vrchov. Bolo tam skrátka živo...

cesta k ľadovcu je dosť neprehľadná

Pri konci morény sa nachádza takmer plážové miesto s ohybom pokojného ramena ľadovcovej riečky. Používa sa na táborenie - je tu viacero ohnísk. Hneď za morénou, cestou dolu, sa v lesíku ukrýva lúčka s priezračnou studničkou, ohradená kamenným múrikom vhodná na postavenie cca 10 stanov.

Zdroj fotografií:

http://www.czex.cz/hradil/kavkaz2001/

a

PF