Pavol Fabian

List z Teheránu.

Mnohý človek, keď mu poviete, že idete do Iránu, sa zdesí. Tak veľmi sa u nás zakorenil výrok amerického prezidenta Busha o tzv. osi zla, ktorú vraj tvorí Irak, Irán a Severná Kórea, že akosi automaticky každý prevráti oči v stĺp – čo ste si to vymysleli...

Keď navyše dodáte, že do Teheránu pocestujete autom, je dosť možné, že si veľavýznamne poklepe na čelo. Nuž je pravda – z Bratislavy je to do Teheránu cca 4 000 km, ale dá sa to vydržať, zvlášť ak prechádzate krásnou Anatóliou.

Pravda však je, že 100 kilometrov východne za Istanbulom sa Európa už naozaj končí. Osobné auto s európskou poznávacou značkou už nestretnete ani náhodou. Ale ani kamión. A tie, čo stretnete, sú naložené tak vrchovato, že sa obávate, či ten náklad na vás nespadne. Možno preto má takmer každý z nich na kabíne nápis Allah korusun (Boh ma ochraňuj).

tohoto Allah neochraňoval

Hanlivé označenie Iránu ako nepriateľskej krajiny je načisto nesprávne. Nikde na svete (azda okrem Nepálu) som nestretol takých príjemných, usmievavých, priateľských ľudí, vždy ochotných nezištne pomôcť.

Na iránskej colnici nás vítajú veľké portréty ájatolláhov Chomejního a Chameneího.

Ako je známe, Chomejní radikálne zmenil tvár Iránu. Prikázal ženám maximálne sa zahaľovať, dal spáliť tisícky kníh, zaviedol tvrdé tresty podľa islamského práva - šaríja. Zakázal aj západnú hudbu, pretože vraj ohlupuje a ľudia sú pri jej počúvaní akoby pod vplyvom drog. Keď sa ho spýtali, či to platí aj pre Bacha, Verdiho a Beethovena, údajne povedal:„ Tých mužov nepoznám.„

pevnosť nad iránsko-tureckou colnicou

Odbavenie na colnici trvá takmer 6 hodín napriek tomu, že od rána je naše auto jediné, ktoré z Turecka na colnicu dorazilo. Ale je piatok a to je v Iráne deň pracovného pokoja. Niektorých pracovníkov colnice treba zobudiť. S očami krvavými od náhleho náporu slnečného žiarenia nám venujú prvý odtlačok pečiatky a my začíname tortúru získavania asi pätnástich ďalších. Raz darmo, byrokracia je byrokracia a tá je všade na svete.

Po záverečnú pečiatku musíme dokonca ísť dolu, do mesta Bazargan za náčelníkom do bytu. Problém nie sú osoby  - tie by prešli aj s jednou pečiatkou - ale auto. V Iráne stojí liter motorovej nafty okolo 33 halierov a liter benzínu cca 2 Sk. Irán je štvrtým najväčším vývozcom ropy na svete a pohonné látky pre obyvateľov sú síce lacné, ale na prídel. Pravda taký, ktorý pokryje mesačnú potrebu priemernej rodiny. Ak má niektorá rodina väčšie nároky, môže si pohonné látky kúpiť, ale už za vyššiu cenu pohybujúcu sa údajne okolo 50 Sk za liter.

vyberač diaľničného mýta

vyberač diaľničného mýta

iránsky motorest, cca 100 km za turecko - iránskou hranicou - biedna ponuka

Pri benzínových pumpách popri hlavných ťahoch počas celej noci Iránci predávajú občerstvenie, hoci aj banány...

čerpacia stanica v hlavnom meste Teheráne - olej tečie širinou

pumpár má v hrsti možno aj milión

Nečudo, že za takýchto okolností je v štáte vysoká miera inflácie. Prejavuje sa okrem iného tým, že v obehu je množstvo bankoviek vysokých hodnôt. Po výmene 20 eur sa z vás stane priam boháč – dostanete cca 227 000 rialov. Stav bankoviek je katastrofálny. Sú odreté, potrhané, zlepené dohromady hoc aj čiernou lepiacou páskou. Úctu k nim nemá ani iránsky colník. Stojac vzadu za našim autom si chcel zapísať ešpézetku. Keď zistil, že nemá pri sebe nijaký papier a na ruku sa mu atrament nechytá, vytiahol z vrecka bankovku a zapísal si číslo na ňu. Asi je to bežná prax, pretože väčšina bankoviek je popísaná.

Zdroj fotografií:

PF