Káblovka v Bratislave už nejestvuje.
Všetko sa začalo v roku 1895. Vtedy v Budapešti založili účastinnú spoločnosť Továreň na káble so sídlom v Bratislave.
Káblovke sa dobre darilo v medzivojnovom období – pri elektrifikácii Slovenska.
Najprv vyrábala voskované drôty, neskôr drôty izolované gumou, napokon všetky druhy káblov.
Fabrika začínala s 30 robotníkmi v malej dielni, ale už o 10 rokov po založení sa jej areál rozrástol na 15000 m2
Neskôr mala Káblovka filiálky vo Viedni, Budapešti, Krakove, Kolíne a v Záhrebe.
Po znárodnení v roku 1946 sa bratislavský podnik začlenil do systému československého káblového priemyslu.
Po rozpade ČSR v roku 1938 sa zahraničné filiálky osamostatnili.
Kablovka prežila obe svetové vojny.
Koncom osemdesiatych rokov sa stala tŕňom v oku ochranárov najmä kvôli závodu 02 Gumon, z ktorého sa šírili úlety organických rozpúšťadiel – benzín, toluén, metanol z epoxidových živíc.
Samotný závod 01 na Mlynských Nivách nemal z hľadiska exhalátov negatívny vplyv na životné prostredie, ale celé pokračovanie Továrenskej ulice za Karadžičovou ulicou a veľká plocha terajšej Bottovej ulice boli večne zapratané bubnami na káble. Našiel sa tu však aj príklad pochopenia pre zeleň – schopnosť prispôsobiť technické riešenie strechy potrebám stromu.
Ako sa Bratislava rozrastala, fabrika sa postupne stávala súčasťou centrálnej mestskej oblasti. Vedenie podniku už koncom osemdesiatych rokov uvažovalo o odsune výroby najmä do Malaciek. Podľa vtedajších plánov sa tak malo stať do roku 2005.
V roku 1990 sa fabrika na Mlynských Nivách osamostatnila.
V roku 1992 Káblovku kúpila rakúska kábelovňa OEKW, dcérska spoločnosť Siemensu. Na fotografii vidieť na streche budovy zvyšok nápisu Siemens.
V novembri 1998 sa bratislavská kábelovňa stala súčasťou holdingovej spoločnosti Prysmian.
Prysmian S.p.A. je multinárodná spoločnosť talianskeho pôvodu založená v roku 1872, je jedným z popredných výrobcov káblov a pneumatík na celom svete.
Zdroj:
Webová stránka Kablo
www.vankovka.cz
Ochranca prírody, spravodaj MV SZOPK Bratislava 3-4/1989
Komentáre