Náš pobyt v Iráne bol zameraný na výstup na najvyššiu ázijskú sopku Damavánd (5 671 m) vzdialenú cca 80 km od hlavného mesta. Výstup sa podaril, ale na spoznávanie pamätihodností veľa času nezostalo. Dvanásťmiliónový Teherán je nesmierne rozľahlý (686 km2), presúvať sa od pamiatky k pamiatke autom, či dokonca peši nie je jednoduché. Navštívili sme vlastne len vežu Azádí (pamätník Slobody), ktorú dal postaviť v roku 1971 pri príležitosti 2 500 rokov Perzskej ríše iránsky šach Réza Páhlaví. Je to výrazná dominanta s výhliadkovou plošinou a múzeom, pri ktorej sa v rokoch 1978 – 79 schádzali davy ľudí, aby vyjadrili podporu Chomejnímu – tu vrcholila islamská revolúcia.
Najväčší dojem však počas necelého týždňa stráveného v Iráne zanechali práve Iránci. Zdravili nás s úsmevom na každom kroku, priateľsky na nás pokrikovali aj z okolo prechádzajúcich áut, pristavovali sa pri nás len, aby nás pozdravili a povedali: „Well come in Iran.„ alebo s otázkou: „Where are you from?„ Chceli sa spoznávať, porozprávať, či precvičiť si angličtinu a boli veľmi príjemní. Pritom nešlo o nijakú trhovnícku dotieravosť! A vraj os zla...
Irán je jedna z mála krajín, ktoré ešte stále nie sú zanešvárené bilbordami, mekdonaldami a reklamou na Coca-colu. Niežeby ste tu Coca – colu sem-tam nedostali kúpiť, ale omnoho viac sa tu vyskytuje jej domáca obdoba s názvom zan-zan, ktorá je podľa mňa dokonca chutnejšia, pretože nie je taká sladká.
Iránci vyrábajú dva druhy osobných áut. – Paykan a Saba. To prvé začali vyrábať v roku 1962 podľa modelu Hillmana v licencii Chryslera, to druhé sa vyrába s pomocou Francúzov. Zo zahraničných značiek sa tu presadil takmer výlučne francúzsky automobilový priemysel: Peugeot, Citroën, Renault. To je iste na zamyslenie pre krajinu v strede Európy, ktorá je v počte vyrobených áut na jedného obyvateľa na 1. mieste na svete a počas súčasnej ekonomickej krízy jej klesá odbyt.
V teheránskej MHD dodnes vidno maďarské Ikarusy v autobusovej aj trolejbusovej verzii a tiež škodovácke trolejbusy. Asi pochádzajú z čias, keď davy jasajúcich pionierov popri cestách vítali u nás na oficiálnej návšteve iránskeho šacha Rézu Páhlavího (august 1977).
Nie veľká poriadkumilovnosť Iráncov spolu s unikátne nízkou cenou benzínu vedie k tomu, že iránske čerpacie stanice vyzerajú odstrašujúco. Benzín je lacný, a tak nikoho netrápi, ak trochu pretečie. A ak hovorím trochu, nemám na mysli pár kvapiek, ale hoci aj dva, tri litre... Ak k tomu pridáme zlý technický stav áut, vytekanie oleja – to všetko spôsobuje, že pumpy sú čierne, mastné a odporné ako papier od zjedenej slaniny. Hlavne že si Iránci pri čerpaní benzínu navliekajú na ruky mikroténové vrecká, aby sa nezašpinili...
Harazska cesta spája Teherán s Kaspickým morom. Ňou treba ísť, ak sa chcete dostať pod Damavánd. Zároveň však vedie okolo neuveriteľne rozsiahleho areálu Aerospace Industries company. Je ohradený minimálne trojmetrovým múrom, na vrchu ktorého sú naťahané ešte závitky z ostnatého drôtu. Možno práve tu sa vyvíjajú iránske rakety, ktorých sa tak boja v USA, Poľsku či Česku.
Ako je to s názorom Iráncov na teokratické fungovanie ich štátu neviem. Počas rozhovorov s nimi, nikto priamo nekritizoval, nehanil. Len u niektorých sa akosi medzi riadkami dalo vycítiť, že by si dokázali predstaviť aj liberálnejší režim.
A počas štátneho sviatku pripomínajúceho si smrť proroka Alího – Mohamedovho nasledovníka, som videl jednu ženu zahalenú v čádore, ale zvierajúcu v ruke krížik, ako ostentatívne pľula proti veľkej nástennej maľbe imámov Chomejního a Chameneího. Bolo to však od nej také hrdinstvo-nehrdinstvo. V deň sviatku dovtedy neuveriteľne preplnené ulice akoby šibnutím čarovného prútika doslova vymreli. Všetky obchody a obchodíky sú zatvorené, po ulici prejde len sporadicky auto, akoby to dnes ktosi zakázal. Človeka nevidno. A ak aj predsa, tak je to policajt.
Nech je to so skutočným zmýšľaním obyvateľov bývalej Perzie (krajina bola premenovaná na Irán v roku 1935) akokoľvek, nič to nezmení na starej pravde, že prostí ľudia sú v drvivej väčšine všade na svete priateľskí a nápomocní. Šarapatu robia tí hore. V Iráne to platí dvojnásobne.
Zdroj fotografií:
PF
Komentáre
pekne
Kedy ste boli? Ako ste leteli?
Bol som v r. 2008
zaujímavé mesto
Pali...
Pekná veža, musel to projektovať šikovný architekt s vkusom.