Cieľom našej výpravy do Centrálneho Ťan-Šanu v Kirgizstane boli podľa stupňa zdatnosti jednotlivých jej členov, výstupy na Pik Pobedy (7 439 m. n. m.), Chan Tengri (6 995 m. n. m), resp. Pik Čapajeva (6 371 m. n. m.)
Neplánované štyri dni voľna sme využili na aklimatizačné výstupy na okolité bezmenné štvortisícovky a v jeden deň sme sa vydali hore dolinou Inylček, pozdĺž rovnomennej ľadovcovej rieky. Kúsok od kempu sme naďabili na poľnohospodársku farmu.
No... farma je príliš honosný výraz pre zhluk kadejako postĺkaných prístreškov... išlo skôr o salaš.
Býval v ňom pastier Erzan so ženou a šiestimi deťmi. Po krátkom, opatrnom oťukávaní a našom priamom podpichnutí, farmárova žena priniesla z miestnosti, ktorú by azda bolo možné označiť ako mliečnicu, ale ktorá by na to certifikát našej hygienickej služby určite nikdy nedostala, misky kopcovito naplnené ayramom.
Tvrdili o ňom, že je to syr.
Chuťou pripomínal jogurt, nesúrodou konzistenciou a farbou niečo medzi tvarohom a sopľom.
Ale chutil vynikajúco.
Ďalším chodom ochutnávky bol kumys. Erzan sa pochválil, že dokáže vyrobiť kumys so 40%-ným obsahom alkoholu. Niektorým členom výpravy sa zaiskrilo v očiach, ale Erzan rýchlo dodal, že táto vzorka žiaľ taký obsah určite nemá.
Kumys je skvasený, ľahko alkoholický nápoj z kobylieho mlieka. Vyrobiť dobrý kumys nie je jednoduché. Nadojené kobylie mlieko sa počas celého dňa pridáva do vaku z kobylej kože, nazývaného saba a večer sa tlčie drevenou palicou. Tých rán dostane viac ako by vydržal Jean-Claude van Damme i Arnie Schwarzenegger dokopy. Obaja borci by boli hotoví po pár sekundách tlčenia, ale kumys je hotový až ráno. Vak musí byť stále v teple a raz za týždeň ho treba dobre umyť a vyúdiť.
Na záver farmárka priniesla smotanu žltú a hustú ako sadra tesne pred zatvrdnutím. K nej kúsky domáceho chleba.
Kolegovia, ktorých horolezecké ambície boli mocnejšie ako zbiehajúce sa slinky, ponúkané mliečne výrobky neochutnali. Vraveli si, že výstupová cesta na vrchol bude predsa len krajšia, ak žiarivo biely sneh nebude posiaty každých päťdesiat metrov hnedastými stopami. My odvážnejší sme všetko ochutnali a napriek očakávaniu, nikto na to nedoplatil.
Zdroj fotografií:
Komentáre
:-))
Veru, veru, mňam, mňam!
Ale aj Tatry sú krásne...
Ochutnať sa má (dá) vraj všetko... možno aj zakázané ovocie
P.S. Krásne fotky. Napr. z Večernej búrky II. (5. odspodu) si viem predstaviť nádhernú olejomaľbu...
tak ja by som tie napoje neochutnl ani kleby som neabsolvoval vystup:))