Oaxacký problém IV.
Napokon sme sa do Mexika dosť krkolomným spôsobom dostali, pričom o tom, či stihneme lietadlo, rozhodlo doslova päť minút. Až v hlavnom meste sme sa dozvedeli, čo sa v Oaxake vlastne stalo.
Dosluhujúci prezident Vicente Fox prisľúbil vyriešenie situácie v Oaxake do termínu svojho odchodu z funkcie (1. december).
Vicente Fox
V piatok v dvojtisícovej obci Santa María Coyotepec na predmestí Oaxaky, o ktorej sa predpokladalo, že je dočasným sídlom ujdeného oaxackého guvernéra Ruiza prišli po útoku miestnych policajných síl o život 3 ľudia a ďalších 17 bolo ranených. Reagujúc na túto udalosť vyslal prezident Fox v sobotu ráno leteckým mostom do Oaxaky 4 500 príslušníkov špeciálnych jednotiek tzv. PFP (Policia Federal Preventiva), ktorí spolu s vojakmi mali nastoliť poriadok. Išlo neobvyklé rozhodnutie, pretože v Mexiku nebýva zvykom nasadzovať federálne sily do jednotlivých štátov federácie.
Dôsledkom zásahu federálnych síl podporovaných obrnenými vozidlami a vrtuľníkmi boli ďalší mŕtvi a okolo 50 zatknutých, ale údaje o ich počtoch sa líšia.
Situácia nadobudla aj medzinárodný rozmer, pretože v piatkových prestrelkách prišiel o život 36-ročný americký novinár a kameraman Bradley Roland Will pracujúci pre internetový spravodajský server Indymedia org.
Bradley Roland Will
Ďalšou z obetí sa stal profesor Emilio Alonso Fabián a ja som bol v tej chvíli rád, že naše média nevenovali udalostiam v Oaxake prílišnú pozornosť. Smrť môjho menovca by v zlej interpretácii našej tlače mohla v mojej rodine vyvolať situáciu akú už raz zažila, keď sa po nepresnej správe o nešťastí na Mont Blancu nazdávala, že som zahynul pri výstupe na vrchol.
Opísanú situáciu v Oaxake však treba vidieť aj v širších súvislostiach.
2. júla, teda približne dva týždne po brutálnom zákroku polície nariadenom oaxackým guvernérom Ulisesom Ruizom Ortizom, členom PRI (Partido Revolucionario Institucional), volili mexickí občania v priamej voľbe svojho prezidenta. Doterajší prezident Vicente Fox, ktorému sa ako prvému podarilo v roku 2000 prerušiť 71-ročnú vládu jednej strany – skorumpovanej PRI, po absolvovaných dvoch funkčných obdobiach už nemohol kandidovať. Ako svojho nástupcu preferoval konzervatívneho kandidáta a straníckeho kolegu Felipe Calderóna (PAN – Partido Acción Nacional).
Predvolebné prognózy však pomerne jednoznačne ukazovali na volebné víťazstvo Andrésa Manuela Lópeza Obradora, za ktorým stála koalícia ľavicových strán PRD - PT - Convergencia. Ľavicový kandidát dlho viedol aj v predbežnom spočítavaní hlasov. Pochopiteľne v oaxackom spore Calderón od začiatku stál na strane povstalcov.
Voľby však vyhral tesným rozdielom 0,58 percenta, t.j. o 244 000 hlasov bývalý minister energetiky Calderón z vládnej strany PAN. Nečakaný volebný výsledok Obradorovym stúpencom nepochybne pripomenul rok 1988, keď ľavicový prezidentský kandidát prišiel o víťazstvo vďaka neobvykle očividnému podvodu v prospech Carlosa Salinasa de Gotari, ktorý sa potom navyše obklopil ľuďmi, ktorých charaterizovalo aj na tunajšie pomery výrazne nečestné chovanie.
Ľavicová opozícia obvinila Foxa zo spoluviny na rozsiahlej manipulácii volieb pomocou nelegálnych štátnych výdavkov a špinavých trikov, vďaka ktorým vraj zvíťazil konzervatívny kandidát Felipe Calderón. Porazený kandidát ľavice Obrador sa obrátil na súd. Tvrdil, že k vážnym nezrovnalostiam došlo vo viac ako polovici hlasovacích miestností a žiadal prerátanie všetkých 41 miliónov odovzdaných hlasov alebo zrušenie celých volieb.
Zdĺhavé rozhodovanie Federálneho volebného tribunálu trvalo takmer dva mesiace hoci do kontrolného preratúvania zahrnul len nepatrnú časť hlasovacích lístkov. Výsledkom bolo, že Calderónovi síce odmietli uznať cca 4 000 hlasov, ale jeho konečné víťazstvo to neovplyvnilo. Akoby na útechu súd skonštatoval, že prezident Vicente Fox skutočne ohrozil voľby svojimi vyjadreniami o kampani. Obrador sa sťažoval, že počas kampane ho prirovnávali k venezuelskému prezidentovi Hugovi Chavezovi, čo mu malo uškodiť. Podľa súdu to malo silný vplyv, ale nie až taký, aby to zmenilo výsledok volieb. Rozhodnutie súdu je definitívne a nemožno sa proti nemu odvolať.
Ľavicový kandidát Obrador - bývalý starosta mexickej metropoly, sa počas dlhého obdobia, kým rozhodoval súd, uchýlil so svojimi priaznivcami na hlavné mexické námestie Zócalo - jedno z najväčších námestí na svete a úspešne paralyzoval centrum hlavného mesta.
Nemožno sa mu čudovať - v mexických prezidentských voľbách ide o veľa, pretože prezident je zároveň aj šéfom kabinetu. Obradorove vyjadrenia hovorili o nezmieriteľnosti: „...nikdy neprijmeme, aby v našej krajine bola inštalovaná ilegálna a nelegitímna vláda...„ Žiadal, aby jeho stúpenci „nikdy neakceptovali Calderóna ako prezidenta„. Ba hovoril, že sa dá vyhlásiť svojimi priaznivcami za predsedu paralelnej vlády.
1. septembra dokonca prezident Fox musel zrušiť svoj prejav o stave krajiny v Kongrese, pretože opoziční poslanci protestujúci proti údajným volebným podvodom ho nepustili na pódium. Išlo o prvý prípad v novodobej histórii Mexika, keď poslanci zabránili v prezidentovom vystúpení.
Svoje stanové tábory na hlavnom námestí Obrador zrušil až 16. septembra pod zámienkou umožnenia uskutočnenia obľúbenej vojenskej prehliadky pri príležitosti Dňa nezávislosti krajiny. Hneď potom sa však na odporúčanie zjazdu svojej strany dal vymenovať za prezidenta a plánuje aj vymenovať vlastnú vládu.
V sobotu 28. októbra, deň po zásahu špeciálnych jednotiek v Oaxake, keď sa nám podarilo vrátiť do hlavného mesta, sme Obradorove stany na hlavnom námestí našli znova. Bolo to pochopiteľné. Brutálny zásah polície využil na svoje ciele. O zásahu síce hovoril ako o rýchlo a dobre vedenej operácii, ale jednoznačne požadoval odstúpenie guvernéra Ruiza, ktorý patrí v rámci PRI k autoritárskemu krídlu, k tzv. dinosaurom.
Obradorov stan na hlavnom námestí v Ciudad de México
Obrador kritizoval postoje vedení vládnych strán PAN a PRI, ktoré predsa len viac či menej guvernéra Ruiza obhajovali. Ale postupne sa začínajú, i keď ojedinele, objavovať názory, že Ruiz by mal predsa len odstúpiť. A objavili sa dokonca aj v jeho vlastnej strane. Samotný Ruiz však vyhlásil, že v nijakom prípade neuvažuje o odstúpení.
V nedeľu 29.októbra na jedenástu predpoludním zvolala Convención nacional democrática na hlavné mexické námestie veľký pochod pod názvom Preč s vrahom Ulisesom Ruizom. Aká mohutná napokon táto protestná akcia bola už neviem, v tom čase som už sedel v lietadle.
Isté je, že situácia v Mexiku je napätá a nevyrieši sa minimálne do 1. decembra, kedy má do funkcie nastúpiť nový prezident. Posledné správy hovoria, že špeciálne jednotky PFP síce ovládli centrum Oaxaky, ale pouličné boje neutíchajúcim spôsobom pokračujú na predmestiach a zo spolku protestujúcich APPO sa pomaly, ale iste stáva politické hnutie.
Dnes je Felipe Calderon pri moci už takmer dva roky, ale situácia chudobných Mexičanov sa príliš nelepší... Felipe Ruiz Ortiz, oaxacký gevernér, ktorý má ruky pošpinené krvou napriek veľkým tlakom vyžadujúcim jeho odstúpenie, je vo svojej funkcii dodnes...
Spravodlivosť sa Mexiku akosi vyhýba...
A tak hoci hlavným cieľom mojej návštevy Mexika bolo vyliezť na dve päťtisícovky, väčší dojem ako mexické hory vo mne zanechala sila mexickej minulosti, viera prostých ľudí v lepšiu mexickú budúcnosť a odvaha Mexičanov za ňu (i keď zatiaľ neúspešne) bojovať.
Kiež by čosi podobné mohol napísať aj náhodný návštevník Slovenska...
Zdroj fotografií:
PF
a
http://en.wikipedia.org/wiki/Vicente_Fox
http://en.wikipedia.org/wiki/Felipe_Calder%C3%B3n
http://en.wikipedia.org/wiki/Andr%C3%A9s_Manuel_L%C3%B3pez_Obrador
Komentáre
Pali...
no majú to tí Mexičania problémy
Ale tuším ešte aj nám bude horúco od zimy..
je to tam veru drsné, obdiv ti ako si to zdokumentoval
Skutočne drsné...