Pavol Fabian

Doğubayazit je špinavé provinčné mestečko vzdialené 35 km od turecko-iránskej hranice. Býva v ňom okolo 40 000 obyvateľov, v drvivej väčšine Kurdov. Ak tu žijú nejakí Turci, sú to príslušníci armády.

Pohľad na Doğubayazit z okna hotela Isfahan

Pohľad na Doğubayazit z okna hotela Isfahan

V Doğubayazite sídli totiž veľká vojenská posádka. Takmer polovicu mesta tvoria vojenské objekty. Vzhľadom na kurdský problém sa dbá na to, aby podiel Turkov a Kurdov v tunajšej posádke bol približne rovnomerný.

Stav v meste a na okolí pripomína stanné právo, vojnu či okupáciu. Na ceste z Erzurumu do Doğubayazitu vás zastaví vojenská kontrola najmenej trikrát. Okrem pasov chcú vidieť aj batožinu a pomocou zrkadla umiestneného na palici preskúmajú aj podvozok vášho auta.

Jedna z kontrol v okolí Erzurumu

Fotografovať vojakov sa veľmi neodporúča - vedia byť nepríjemní

V centre mesta policajnú stanicu chránia obrnené vozy a hliadka so samopalmi. Na každom kroku sú vybudované palposty obložené vrecami s pieskom.

policajná stanica v Doğubayazite

Na juhovýchodnom okraji mesta Doğubayazit sa rozprestiera rozsiahly areál kasární, v ktorých vo vyrovnaných radoch parkuje množstvo tankov, obrnených transportérov a nákladných áut. Do zeme zakopané tanky v bojových pozíciách majú hlavne obrátené k iránskej hranici. Odtiaľ a z Iraku údajne prenikajú na turecké územie bojovníci PKK (Kurdská strana práce), ktorých cieľom je dosiahnuť samostatnosť Kurdistanu.

vojenský priestor pri Dogubayazite a zakopané tanky

vojenský priestor pri Dogubayazite a zakopené tanky

Nachádzame sa totiž na území, na ktorom žije časť dvadsaťpäť miliónového národa Kurdov, ktorý nemá vlastný štát. „Nejestvujúci„ Kurdistan je územie zasahujúce do niekoľkých štátov Blízkeho Východu. Jeho najväčšia časť sa nachádza v Turecku, rozprestiera sa však aj na území Iraku, Iránu, Sýrie a malým výbežkom aj v Arménsku. Turecká časť Kurdistanu sa nazýva aj Horná Mezopotámia alebo Východná Anatólia. Podľa tureckých údajov žije v krajine okolo 12 mil. Kurdov.

Podľa riaditeľa hotela Isfahan v Doğubayazite Fettaha Sedefa je Kurdov spolu s tými v diaspóre dokonca 50 miliónov. Fettah je vzdelaný a rozhľadený Kurd, ktorý ovláda okrem angličtiny veľmi dobre aj ruštinu. Rád cestuje – najmä do postsovietskych stredoázijských republík, na Ukrajinu a do Ruska. Tvrdí, že Kurdi nemajú s Turkami nič spoločné, naopak rovnakú pravlasť musia mať s Rusmi. Argumentuje príbuznosťou jazykov. Napríklad slovo ďakujem – po rusky spasiba, po kurdsky spas, ale po turecky teşekkürler. Z miery ho nevyvedie ani počerný vzhľad Kurdov – taký odlišný od Rusov. Fettah tvrdí, že väčšina Kurdov vrátane jeho, sa rodí svetlá, ba blond a stmavnú až počas dospievania. Nech už je pravda akákoľvek, Kurdi územie okolo Doğubeyazıtu obývajú len krátko.

Hotel Isfahan v Doğubayazite

Dorazili sme do hotelovej recepcie...

Kúpeľňa v hoteli Isfahan mala rozmery detskej izby v petržalskom panelákovom byte, ale vybavenie takéto...

Aramais Sedrakian, s ktorým som sa zoznámil v prvom výškovom tábore pri výstupe na bájny Ararat (5 137 m. n. m.) je pre zmenu hrdý Armén. So svojimi štyrmi druhmi prišiel vyliezť na arménsku národnú horu, na ktorú sa viaže množstvo arménskych príbehov a povestí. Aramais s nostalgiou spomína, na časy, keď územie okolo Doğubayazitu patrilo Arménom. Doğubayazit sa vtedy volal po arménsky Darenic.  Aramais mi krátko, ale veľmi výstižne priblížil strastiplnú dejinnú púť svojho národa, ktorá vyvrcholila genocídou v rokoch 1915 - 1917.

Aramais Sedrakian

Tým, že Turci "ukradli" Arménom Ararat, stal sa s výškou 5 137 m. n. m. najvyšším vrcholom Turecka. Najvyšším vrcholom Arménska je kopec s podobným názvom Aragats  (4 090 m. n. m.)   

Zdroj fotografií:

PF + internetové zdroje (mapy)