Pavol Fabian

Cole – cole.

Asi kilometer od miesta nášho provizórneho táboriska viedol ponad lagúnu ďalší drevený most. Za ním sme našli nádherné trávnaté miesto s potôčikom, vhodné na prespanie, i keď s nie veľmi dôveryhodnou vodou.

Odtiaľto cesta opúšťala pobrežie a stúpala do svahu. Miestami sa zakliesnila do akýchsi pozoruhodných výmoľov, či skôr minikaňonov, občas s možnosťou pohľadu z výšky na oceán.

Keď sme došli k chate s výrazne červenou strechou a s chilskou zástavou na stožiari, vedeli sme, že sme pri cieli. Zostúpili sme na pláž. Stálo tu viacero stanov schovaných v kríkoch. Cesta viedla k refugiu, čo bola opustená stará búda a k mostu, ktorý viedol cez rieku Cole cole. Pôvodne sme uvažovali, že sa vydáme po brehu rieky do vnútrozemia ostrova, ale táto predstava nás rýchlo opustila. Nešlo to tak, ako nám sľubovala neinformovaná pani v informačnej kancelárii. A ak by to podľa jej informácií predsa len malo ísť, tak iba s najatým oddielom mačetéros.

Pravdupovediac vegetáciou národného parku som bol sklamaný. Profesionálny botanik by možno híkal nad druhovou rozmanitosťou a exotickosťou rastlín, ale ja - nebotanik som vnímal len estetickú stránku. A tá ma neuchvátila.

Pobrežie a pláže Pacifiku boli chladné, ale gýčovo krásne. 

Tu ústi rieka Cole-Cole do Tichého oceána

Najväčší dojem vo mne zanechala napokon návšteva jednej z domorodých domácností. Na dvore sa nenútene prechádzali prasce a sliepky.

Že čo je na tom také zvláštne?

Dohromady nič.

Len každá z tých sliepok mala z neznámych dôvodov na behákoch obuté papučky z károvanej látky.

Z Cucaa do Castra sme sa vracali tým istým autobusom, ktorým sme prišli. Umiestneniu môjho batoha na strechu sa nedalo vyhnúť. Sledoval som s obavami, či ho dobre priväzujú. Batoh síce zo strechy nespadol, ale bez problémov to napriek tomu nebolo.

V polovici cesty sa začal z motora valiť dym a autobus zastal. Niektorí cestujúci presadli na taxík. Šofér autobusu oznámil, že motor je kaput, ale po 15 minútach naštartoval (asi ochladil prehrievajúci sa motor) a išlo sa ďalej. Ale tesne pred Castrom sa situácia opakovala a tentoraz motor odišiel definitívne.

Našťastie prišiel po nás náhradný autobus.

Vyzeral ešte nedôveryhodnejšie.

Napriek tomu batohy putovali zo strechy jedného autobusu na strechu druhého. Ale neudialo sa nič zlé. V Castre sme mali dokonca celých 20 minút na prestup do autobusu do Puerto Montt. Na jedlo som si stihol kúpiť (nepoučiac sa) len nanuk a hrozno, čo je tá najvhodnejšia kombinácia pred dlhšou cestou autobusom.

prekladanie batožiny z autobus na autobus

Po príchode do Puerto Montt sme si hneď kúpili lístky do Santiaga. Brouk s Tkaničkom na pol siedmu, aby Brouk stihol ísť vybaviť na české veľvyslanectvo v piatok nový pas namiesto svojho strateného a Vašek, Mojmír a ja na pol desiatu. Spomedzi množstva autobusových spoločností zabezpečujúcich túto trasu sme si vybrali tú najdôveryhodnejšiu, s veľkým neónovým nápisom nad kanceláriou a s relatívne dobrými cenami cestovných lístkov. Trinásťhodinová jazda za 6 000 pesos bola dobrá cena. Viezť nás mala spoločnosť Frontera.

Išli sme sa ubytovať. Pred autobusovou stanicou nás odchytila žena ponúkajúca hospedaje za 1 500 peso. Cena bola vynikajúca a tak sme neváhali. Išli sme s ňou. Čím sme však boli ďalej od autobusovej stanice, tým nám bolo jasnejšie, že sa nedohodneme. Viedla nás k domom, v ktorých som čírou náhodou tri dni predtým videl robiť policajtov s pištoľami v rukách dramatickú raziu. Navyše išlo o ležanie na zemi v zablchavenej miestnosti bez možnosti zamknutia. Odmietli sme.

„Autocamping“ na trhu v Puerto Montt.

Nakoniec sme sa vrátili do hospedaje na ulici Miraflores, kde sme spali predtým. Zložili sme batohy a išli sme sa najesť na trh. Dali sme si chilskú špecialitu – curanto. Ide o eintopf, do ktorého kuchárky pohádžu všetko čo majú poruke. Väčšinou sa do hrnca hádže bravčové a hydinové mäso, kus údeného mäsa, klobása, všemožná zelenina a mušle. K tejto pestrej zmeske sa podávajú zemiakové placky a varené zemiaky. Na tanier vám naložia takú kopcovitú porciu až začnete uvažovať, či ste za ten mesiac v cudzine naozaj až tak schudli, aby sa v kuchárkach prejavili matersko-ochranné pudy.

Nenápadným pozorovaním ďalších stravníkov však zistíte, že takúto porciu tu nakladajú na tanier každému. Jedla na tanieri bolo veľa, ale že by ma nejako oslovilo...? Curanto stálo 2 500 peso, pollitrové pivo Crystal 1 000, čo je na pivo dosť... A to ešte stáli všetky čašníčky pri našom odchode v rade pred dverami, čo mohlo znamenať len jedno – trinkgeld pre každú z nich. So slovami: yo no soy millonario, yo soy eslovaco a so sklopenými očami som opustil krčmu.

Trh v Puerto Montt

Trh v Puerto Montt 

V prístave som zistil, že viacero lodných spoločností ako Patagonia Connection, či Cruceros Skorpios ponúkajú v Puerto Montt plavbu v južných častiach Chile s návštevou národného parku Laguna San Rafael s impozantnými ľadovcami. Napriek tomu, že fotky z prospektov boli veľmi lákavé musel som túto cestu oželieť. Potrebné financie by som možno ešte aj dal dohromady, ale nemal som sedem voľných dní, ktoré si takáto plavba vyžadovala. Našli sme si aspoň agentúru, ktorá ponúkala výlet do Parque Nacional Vincente Pérez Rosales.

Zdroj fotografií:

PF