Pavol Fabian

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

AKO SOM SA STAL CESTOVATEĽOM *(oprava) PESTOVATEĽOM SPOMIENOK. (pokus o cestopis na pokračovanie) - 10. časť

TALIANSKO II. - BOL TO ÚNOS?

 

Do Benátok sme dorazili vďaka dedulovmu plánovaniu okolo polnoci. Každý iste uzná, že to je ideálny čas na prehliadku mesta. Dedulo schytil svoju plátennú taštičku, vybral z nej akúsi knižku a minútku do nej nazrel. Počas tej chvíľky u deda nastala zázračná premena na generála Suvorova. Ako chýrny vojvodca udal rukou smer útoku na Benátky. Ešte nás poučil, že orientácia v meste je veľmi jednoduchá, pretože na väčšine ulíc sú šípky, ktoré vás dovedú k Dóžovmu palácu či mostu Rialto a tak stačí ísť podľa nich. A naspäť naopak. Oznámil nám, že naspäť pri autobuse máme byť presne o tretej hodine rannej a vyhlásil rozchod.

Orientácia v Benátkach je naozaj pomerne jednoduchá. O tretej sme všetci stáli disciplinovane pri autobuse.

Všetci, okrem sprievodcu.

Najprv nikomu nechýbal. Ale keď nečinne postávate alebo sedíte v autobuse, ktorý stojí na mieste – po chvíli vás to omrzí. Museli sme skonštatovať, že sprievodca, či chceme, či nechceme - nám chýba. Nie ako sprievodca, skôr tu zahral rolu ľudský rozmer. Najprv sme sa domnievali, že sprievodca - starší pán s pomalším krokom a vetchejšou kondíciou neodhadol dobre vzdialenosti a trošičku sa oneskoril.

Po chvíli ktosi nadhodil možnosť, že ho uniesla talianska mafia. Ale prečo by to, preboha, robila? Penzista s plátenou taškou s nápisom Duslo Šaľa, národný podnik by bol pre ňu zaujímavý asi tak, ako volič pre politika deň po voľbách.

Keď však sprievodca cestovnej kancelárie neprišiel ani o hodinu a ktosi namiesto neho nám oznámil, že Benátky sa rozkladajú na 118 ostrovoch Benátskeho zálivu, sú rozdelené kanálom Canale Grande na dve časti a okrem tohto kanála tu je 160 ďalších a ostrovy spája okolo 400 mostov, pochopili sme, že zablúdil. Viacerí sme sa ho vydali hľadať.

Okrem právnika.

Ten si uvedomil, že to je ideálna, legislatívne čistá príležitosť ako sa sprievodcu zbaviť.

Naše domnienky sa potvrdili. Sprievodca zablúdil a bol nesmierne šťastný, keď sme ho v ktorejsi pustej uličke našli.

Z Benátok sme odišli až okolo piatej.

Benátky vznikli na ostrove Rivoalto v roku 810. Za jedného zo zakladateľov sa považuje Angelo Partecipazio. V meste je viditeľný vplyv byzantskej kultúry (napr. rytiny starého Dóžovho paláca, murivo baziliky sv. Marka.). V gotickom slohu nájdeme tiež zopár pamiatok (dekorácie baziliky sv. Marka, Ca'd'Oro a ďalšie paláce). Aj renesancia tu zanechala svoje stopy, napr.: v palácoch na Canale Grande alebo na námestí sv. Marka.
Známy je most Rialto zo 16. storočia preklenujúci Canale Grande. Na námestí svätého Marka, ktoré od začiatku 12. storočia slúžilo na cirkevné a politické manifestácie je rovnomenná bazilika, zvonica Campanila, vysoká 99 metrov, a Dóžov palác vybudovaný v 14. a 15. storočí ako sídlo volenej hlavy mestského štátu.

 

V Benátkach som bol už viackrát. Vždy za bieleho dňa. Tlačenica v úzkych uliciach, spôsobená najmä turistami z Ázie vo vás vyvoláva dojem akoby ste opúšťali vypredaný bratislavský Zimný štadión s úzkymi chodbami a tesnými betónovými schodiskami po medzištátnom hokejovom zápase s Japonskom.

Dnes s odstupom času musím konštatovať, že nočná prehliadka Benátok má čosi do seba. Stoly a stoličky pouličných kaviarničiek sú už poschovávané, len na námestí sv. Marka to v jednej kaviarničke ešte nestihli. Pri stole sedí posledný hosť a kaviarenská kapela hrá svoje nokturno kým zákazník neodíde. Potom sa zbalia aj oni a námestie zostane nezvyčajne pusté.

Keď kráčate ľudoprázdnymi tmavými uličkami a už len kde-tu sa svieti v oknách, predstavujete si, čo sa asi za tými svietiacimi oknami odohráva.

Aký ples?

Za účasti akých vznešených šľachtických osobností?

Predstavujete si, ako krásne dámy v nádherných róbach tancujú, či skôr vznešene kráčajú v pároch úvodnú plesovú pavanu.

A prechádzajúc popod tmavé podlubia nevyhnutne cítite, že už-už spoza výklenku vyskočí sprisahanec, spod dlhého zamatového plášťa vytiahne ostrú dýku a v mene práva, lásky, či v mene obyčajného lupu vás, v momente keď sa mesiac skryje za mraky, nehlasne prebodne.

Nočnej prechádzky v Benátkach sa nemusíte báť. Vreckári majú radi tesné, preplnené ulice. O tretej nad ránom oni aj zločinci všetkých iných pracovných zameraní majú už po šichte. Spia spánkom spravodlivých. Veď keď nikoho v uliciach niet, niet ani na kom uskutočniť zločin! 

 

Skoro by som zabudol - súčasťou zájazdu bola aj návšteva San Marína.

Oplatí sa!

Odporúčam!

Nám však viac ako dojem z tohto malebného miništátika utkvela v pamäti cesta tam. Dedulo chcel šetriť... Na akejsi ohmatanej mape vyhľadal údajne najkratšiu cestu z Ríma do San Marína. Silno pochybujem, že bola najkratšia. A ak aj náhodou bola, určite nikomu z osadenstva autobusu taká nepripadala.

Cesta sa kľukatila akýmsi horstvom. Bola to skôr lesná cesta určená na približovanie dreva ako okreska.

Vhodná bola tak pre motocykel.

Nanajvýš pre motocykel so sajdkou.

Určite nie pre Karosu!

Náš vodič podal hrdinský výkon. Keď pochopil, kam ho dedulo aj s celou Karosou dostal (vodič to aj pomenoval a nie raz – ale ako kultivovaný človek si to netrúfam na tomto blogu citovať), bolo mu jasné, že iná cesta ako prejsť nejestvuje. Obrátiť sa na úzkej ceste nedalo a cúvanie by bola istá cesta do záhuby. A tak náš autobus vykrúcal jednu zákrutu za druhou, do viacerých z nich sme museli vchádzať na viac pokusov a vždy dobrá polovica autobusu trčala predkom nad priepasťou. Ekvilibristický horor trval vyše hodiny a najlepšie obišli tí, ktorí omdleli hneď nad prvou priepasťou. Čiže asi polovica osadenstva sediaca väčšinou na pravej strane autobusu – tej, ktorá nebezpečne balansovala nad hlbinou. No a tí, čo nemali toľko šťastia, aby ich milosrdné bezvedomie oslobodilo od strachu, tí v San Maríne hneď po vystúpení z autobusu leteli na najbližšie verejné WC zvierajúc v ruke náhradnú spodnú bielizeň. Ich rekondičný pobyt v tesných kabínkach trval nekonečne dlho, takže ani zo San Marína sme veľa nestihli.

Napriek tomu ho všetkým, ktorí tam ešte neboli, odporúčam.

Je pekné.

Ak vám práve nie je nepekne.

  

štátna vlajka San Marína

 

Zdroj fotografií:

http://www.premek-kohout.cz/cg/displayimage.php?album=24&pos=26

http://www.karmiana.estranky.cz/fotoalbum/italie/pohled-ze-san-marina/402

http://celysvet.cz/image.php?fotka=san-marino_1&dd=1611

a PF


AKO SOM SA STAL CESTOVATEĽOM *(oprava) PESTOVATEĽOM SPOMIENOK. (pokus o cestopis na pokračovanie) | stály odkaz

Komentáre

  1. Palino, vďaka za ďalšiu dávku k rannej káve...
    ... ja ako tvorca na voĺnej nohe chodím neskoro spávať a aj neskoro vstávam. Potom si to môžem všetko bez starosti vychutnať.

    Vďaka za tykch ľudí, ako si Ty, tvoju kultivovanosť cítiť z každého Tvojho slova. Bodaj by si aj iní tak strážili pero...

    A čo sa týka Talianska, aj pre mňa bolo dhoročným snom. Bola som v ňom dvakrát - raz tak, ako Ty, na otočku autobusom, taktiež v Benátkach. Viac sa pamätám na to, ako ma omínali nohy (mám ich dosť dlhé), ako na samotné Benátky.

    Môj dlhoročný sen sa mi podarilo naplniť až v minulom roku. Bola som na pár dní v Ravene. Kedysi som čítala jednu skvelé knihu - Rím pochovali v Ravene a odvtedy ma to tam tahalo. Našla som tam ten závan ďalekej minulosti, aký majú len mestá s dušou. Odtiaľ sme išli do San Marína. Cestička bola trochu širšia, ale tak isto kľukatá, ako píšeš. Aj náš autobus bafkal, ochkal, kým tam prišiel. Ale San Maríno stálo za to. Mám odtiaľ jednu alabastrovú sošku - sediacu ženu s dieťaťom (nie madonu), keď na ňu pozerám, aj v mojej mysli ožívajú predstavy dávnych čias, vidím sály, osvetlené tisíckami svetiel, ples, šľachtičné v dlhých brokátových šatách, a ju, ako sedí v kresle pri okne, s dlhými vlasmi prehodenými cez plece a usmieva sa na svojho synka...

    Teším sa na zajtrajšiu dávku, na ďalšie krajiny. Koľké z tých, ktoré si videl ty, som navštívila aj ja... Nechám sa prekvapiť.

    publikované: 07.02.2008 09:24:15 | autor: rozpravkarka (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. perfektne:)
    ako vzdy...
    publikované: 07.02.2008 10:52:36 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Hanka, Rozpravkarka,
    až sa červenám od toho, ako ma chválite, ale...
    Poslednym dvom častiam som na radu niektorej z Vás dal bulvárne podtitulky, ale že by to čítanosť alebo aspoň klikavosť výrazne zvýšilo.... to nemôžem povedať...-(((
    Ten dlhý názov asi tiež nie je najšťastnejší...
    Ale najpravdepodobnejšie je, že to celé zas až taká bomba nebude...-)))
    publikované: 07.02.2008 12:03:35 | autor: PF (e-mail, web, autorizovaný)
  4. Bombastický článok!
    Výborne som sa zabavila:) Samozrejme, sediac za PC.Lebo byť v tom autobuse, a nad priepasťou...neviem, neviem, či by bolo toľko bielizne do rezervy:)
    publikované: 07.02.2008 13:29:21 | autor: KameliaB (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. to, ze pises perfektne, je jasne...
    bohuzial, nemozes cakat, ze sa kvalitna vec vzdy dostane do popredia. Len si vsimni predajnost knih, kolke skvosty zapadaju prachom...a predava sa brak...
    Siahodlhy nazov moze "odstrasovat" beznych nakukacov na blog, mozno by stacil len ten podtitulok ako hlavny titulok:))
    Ukazka:):
    Bola to mafia?
    Bezvedomie nad priepastou
    Chybala rezervna bielizen
    Unos kvoli Duslu Šala
    Rekondicny pobyt vo Wc


    publikované: 07.02.2008 14:11:09 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. samozrejme, moje navrhy tituliek, ci titulkov?hm...
    su len prikladom, urcite vytvoris nieco bombasticke na zaklade obsahu clanku, skus nechat siahodlhy nazov ako podtitulok... Nerucim za zaruceny uspech:) ale je fakt skoda, ze malo ludi cita tvoje vtipne clanky, velka skoda...podla toho, co na blogoch citam, som presvedcena, ze by tu mohla byt ovela vacsia navstevnost, citanost aj "kecanost".
    publikované: 07.02.2008 14:20:45 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Pali, ja by som nechala titulky také, aké sú...
    ... si tým typický - a ako vraví Hanka, fajnšmekri sa postupne pozbierajú, ono je to dosť ťažké, nájsť v tom mori blogového balastu skutočne kvalitnú vec. Ale osobne si myslím, že sa nájdu ľudia, ktorí si ráno radšej prečítajú tvoj cestopis, ako blogzin - to tvoje je totiž skutočne prežité.

    A viem si z toho predstaviť jednu krásnu, farebnú knižku, plnú fotografií, vo formáte A4.
    Netúž po kvantite, keď sám si kvalita. Postupne si nazbieraš svojich verných. Držím Ti palce a teším sa na zajtrajšie čítanie.
    publikované: 07.02.2008 14:31:46 | autor: rozpravkarka (e-mail, web, autorizovaný)
  8. PF
    zaujímavý paradox ...
    Čím väčšie trápenie s dedulom, tým vtipnejšie na neho spomínaš :)

    publikované: 07.02.2008 19:39:18 | autor: monami (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014