Pavol Fabian

Issyk kul.

Okrem toho, že je toto jazero druhé najhlbšie na svete, je aj veľké.

Druhú priečku zaujíma aj v tabuľke najväčších horských jazier – hneď po jazere Titicaca. Jeho dĺžka dosahuje 270 km a široké je miestami až 80 km.

Jazero prenesené nejakým zázračným čarom na Slovensko by na radosť pána Bindera úspešne zatopilo väčšinu bývalého Západoslovenského kraja.

Voda Issyk kulu  je mierne slaná. Z toho vyplýva, že nikdy nezamŕza. Obklopené je z oboch strán horskými chrbtami Kungej Alatau (obrátený k slnku) a Terskej Alatau (odvrátený od slnka). Jazerné vody sú bohaté na ryby. Kedykoľvek zastanete autom v ktoromkoľvek mestečku na severnom brehu jazera, hneď k vám pribehnú malí chlapci a ponúknu vám sušené ryby napichnuté na drôte.

Cestou z Biškeku do Karakolu, ktorá trvala takmer dva dni, sme väčšinu času autom kopírovali južné pobrežie jazera. Dvojdňové trvanie cesty nebolo spôsobené ani tak prílišnou vzdialenosťou, ako skôr skutočnosťou, že v schopnostiach nášho terénneho nákladiaka nebolo vyvinúť vysokú rýchlosť a vysoká rýchlosť na rozbitých kirgizských cestách by bola navyše istou cestou do horúcich pekiel. Pre auto i pre naše väzy.   

Cestou do Karakolu po južnom pobreží jazera Issyk kul

Nocľah na brehu Issyk kul cestou do Karakolu

Na záver nášho pobytu sme sa do Biškeku vracali pre zmenu po severnom pobreží. Na rozdiel od južného máte dojem, ako keby ste sa ocitli v inej krajine. Na juhu pôsobia rozľahlé územia suchej a prašnej krajiny opusteným dojmom, vzdialenosti medzi jednotlivými dedinkami sú veľmi veľké. Všade cítiť chudobu. Cesty sú rozbité a pobrežie jazera je turisticky nevyužité, možno i preto, že južné pláže sú bahnité. Počas celej cesty južným pobrežím sme naďabili len azda na tri - štyri rekreačné zariadenia s vybudovanými plážami, s pevne zabudovanými slnečníkmi a ležadlami. Boli však opustené, nevyužívané, rozpadajúce sa.

osamelá kadibudka na opustenej a zabudnutej pláži, kde široko - ďaleko nebolo NIČ

Severný okraj jazera pôsobí civilizovanejším dojmom. Cesty sú o poznanie lepšie, i keď aj tu chlapci pri hre v guľôčky by ich pokojne mohli cvrnkať do jamôčok v asfaltke...

Chlapci však na ceste guľôčky nehrajú.

Intenzita dopravy, na rozdiel od juhu, kde za hodinu prejde jedno - dve autá, je omnoho vyššia. A tak sedia pri ceste a mávajú na prechádzajúce obstarožné moskviče i na najnovšie mercedesy.

Severné pláže sú príjemné, vystlané jemným pieskom.  Hoci ide o jazero s pozoruhodnou hĺbkou, kdekoľvek sme si v ňom omočili nohy, breh sa zvažoval len veľmi pozvoľna. Aj plavec typu olovená guľa môže smelo vstúpiť do vody a kráčať sto i viac metrov od bezpečia brehu.

Severné pobrežie jazera Issyk kul, búrkové mračná nad pásom hôr

Dedinka strieda dedinku, rekreačné zariadenie strieda hotel, či penzión. Všade je množstvo šašlíkarní, reštaurácií, či krčmičiek. Vzdialene to pripomína francúzsku Riviéru. Ale len veľmi vzdialene...

Na spiatočnej ceste nás stálo nemálo úsilia nájsť voľný prístup k vode. Keď sme konečne v podvečer našli neďaleko mestečka Čolpon Ata kúsok pobrežia, z ktorého odchádzali poslední výletníci, zdalo sa, že už je najvyšší čas postaviť stany. Obloha sa zatiahla a očividne sa schyľovalo k prudkej búrke. Husté tmavé mračná sa prevaľovali najmä nad okolitými, miestami zasneženými, štvortisícovými končiarmi, ktoré v nekonečne dlhých líniách lemujú južný i severný okraj jazera Issyk kul. Počas búrky sa človek z bezpečnostných dôvodov nemá kúpať v prírodných vodných plochách. My sme však hneď po postavení stanov zamierili do vody. Nielen z tvrdení domorodcov, ale už aj z vlastnej skúsenosti sme vedeli, že nad jazerom Issyk kul, či na jeho brehu sa nikdy žiadna búrka nekoná. Všetku oblačnosť a atmosferické výboje stiahnu na seba, bezpečne ako hromozvod, vysokánske hory. Tak to bolo i v túto noc. Hrmelo a blýskalo sa až do rána, ale všetko to bleskobitie udieralo do zeme takých 10 – 20 km od nás.

veľká planina plná petroglyfov

Od kúpania nás neodradila ani vedomosť o tom, že pred štyrmi rokmi tu došlo k havárii, pri ktorej v jednej z dedín nachádzajúcich sa v blízkosti jazera auto prevážajúce kyanid do zlatej bane v Kumtore spadlo z mosta, pričom z neho vytiekli 2 tony kyanidu do rieky, ktorá vteká do jazera.

Voda Issyk kulu bola čistá a neuveriteľne priezračná. Nemožno sa čudovať, že do Čolpon Ata chodieval na dovolenky aj ruský exprezident Jeľcin. Hoci podľa ruského periodika Argumenty i fakty cieľom Jeľcinových návštev nebolo ani tak kúpanie, ako stretnutie s čínskymi lekármi, ktorí mu tu mali aplikovať novú dávku omladzujúcich liekov. V kúpeľnom meste Čolpon Ata mal svoju daču aj kirgizský prezident Akajev. Mesto v minulosti slúžilo na schôdzky a oslavy vysokých komunistických pohlavárov.

Narkoman – začiatočník?

Na východe Kirgizstanu sa údajne vo veľkom pestuje mak. Políčka sú prísne strážené a cudzie oko sa tam vraj nedostane. Karakol a okolie je považované za jedno z centier pestovania maku a obchodu s narkotikami v Kirgizstane. Ja som však žiadne makové políčko nevidel, ale pravdou je aj to, že som sa nevenoval prechádzkam po poliach a hodnoteniu úrody ako to robieval pán Biľak a iní súdruhovia v čase žatvy.

Zato na bazári, ale i kdekoľvek v meste bolo možné dostať v tenkom igelitovom vrecúšku drobné zelené bobuľky z chvojníka, ktoré sa tu v hojnom množstve používajú na povzbudenie organizmu.

Účinok je založený na pôsobení efedrínu.

Za pár somov som si jedno vrecúško kúpil. Príbalový leták k vrecúšku nedávali. Len radu per hubam: začiatočníci si majú dať pod jazyk 4 bobuľky, pokročilí desať, nechať minútu rozpúšťať a potom bezpodmienečne vypľuť.

V cudzine bez zábran skúšam zásadne všetko: exotické jedlo, pitie a... aj bobule. Jediný rozdiel, ktorý som spozoroval pred a po užití chvojníkových bobúľ bol v tom, že pred použitím som mal ústa čisté a po použití plné rozmacerovaného rastlinného tkaniva.

stánok rýchleho občerstvenia

Zdroj fotografií: