Pavol Fabian

Mexická klasika.

Pre niekoho mexickou klasikou sú mayské, aztécke, toltécke, zapotécke, či mixtécke pyramídy. Pre iného sú klasikou pacifické pláže v Acapulcu, Zipolite, či Huatulcu. Pre horala mexickou klasikou budú päťtisícovky Ixtaccihuatl a Pico de Orizaba (a keby sa podarilo, tak aj Popocatépetl).

Ale zo sa asi nepodarí...

Dymiaci Popocatepétl 5 426 m. n. m.

Po takmer päťdesiatich rokoch relatívneho pokoja sa 22. decembra 1994 Popocatépetl opäť prebudil, vychŕlil 5 000 ton horúceho popola a odvtedy je stále aktívny. V krátere vznikajú malé lávové dómy a neustále hrozí nebezpečenstvo veľkej erupcie.

Popocatepétl 5 426 m. n. m.

Dnešný vrchol začal rásť pred 1200 rokmi vďaka sérii opakovaných lávových výlevov. Potom nastala explozívna fáza aktivity, ktorá trvá prakticky až dodnes. V dvadsiatom storočí bol Popocatépetl aktívny v rokoch 1920-22, 1923-24, 1933, 1942-43 a v roku 1947. Výraznú aktivitu zaznamenanú svetovými médiami Popocatépetl ukázal naposledy 1. decembra minulého roka, keď vyslal stĺp dymu a sopečného popola do výšky 5 kilometrov. Erupciu sprevádzala aj 30 minút trvajúca slabá seizmická aktivita.

Popocatepétl 5 426 m. n. m. (pohľad zo sedla Paso de Cortez (3 650 m. n. m.)

Popocatepétl 5 426 m. n. m.

Dnes Popocatépetl patrí k najnebezpečnejším sopkám na americkom kontinente, ale aj vo svete. V oblasti bezprostredne ohrozenej silnejšími erupciami býva približne 100 000 ľudí. 55 km východne sa nachádza dvadsaťmiliónové hlavné mesto Ciudad de México, 45 km západne vyše miliónová Puebla. Tie síce nie sú bezprostredne ohrozené, ale problémy hlavne v leteckej doprave by mohla spôsobiť aj slabšia aktivita. Sopku preto nepretržite pozorne monitorujú vedci z Mexickej národnej univerzity, ktorí úzko spolupracujú so zložkami civilnej ochrany.

Popocatepétl 5 426 m. n. m. (fotka urobená zo svahu Ixtaxccihuatl)

Zdroj fotografií:

PF

a

http://www.planetware.com/i/photo/popocatepetl-mexico-mxmtn.jpg