Rakúsko – 3. pokus
Kráčam pešo do Ibbsu. Zastavuje mi auto. Asi tridsaťročný šofér ma vraj videl stopovať už predtým. Nech nasadnem a zostanem do zajtra u neho. Moja počiatočná nedôvera je azda namieste. Ale všetko je v poriadku. René je učiteľ s platom 12 000 šilingov. Zatmelo sa mi pred očami, pretože mňa po návrate domov čakal nástupný plat 1 400 Kčs hrubého.
René býva v Persenbeugu. Doma mi napochytro zohrial akúsi polievku, ponúkol šunkovú paštétu, puding. Kým som jedol ukazoval mi mapy. Tiež vraj rád cestuje po svete. Nuž s takým platom sa dá... Venuje sa aj maľovaniu. Svedčia o tom početné obrazy na stenách. Veľmi ho však hnevá, že akadémia ho nechce podporiť. Je mu to ľúto. Celkovo má vraj nešťastné obdobie. Nedávno sa od neho odsťahovala žena. Do Viedne.
Asi to bola pravda – svedčil o tom vyprázdnený velikánsky byt, v ktorom bol akútny nedostatok nábytku. Neskôr vysvitlo, že s tým nešťastným obdobím to asi nebolo až také horúce. Keď som ho na záver návštevy pozval do Bratislavy, povedal, že rád, ale najprv musí navštíviť priateľku, ktorú má momentálne vo Florencii.
Dojedol som a René mi oznámil, že má ešte nejakú prácu. Strčil mi do rúk bicykel a poslal ma previezť sa po Persenbeugu a popri Dunaji po Wachaustrasse.
Wachaustrasse je 30 kilometrový úsek Dunaja krútiaci sa medzi mestami Melk a Krems. Je bohatý na pamätihodnosti a plný krajinného pôvabu. Znalci odporúčajú absolvovať Wachaustrasse v období kvitnutia stromov, respektíve v čase oberačky, pretože priľahlé svahy sú posiate vinohradmi. Najvyššie položené miesta na Wachaustrasse sú Jauerling (960 m. n. m) a Sandl pri Dursteine (723 m. n. m) Ide o prastarú oblasť z hľadiska ľudského osídlenia, pretože tvorila hranicu Rímskej ríše a bola dôležitou obchodnou a vojenskou cestou.
Wachaustrasse vtedy ešte nebola takou vychýrenou cykloturistickou cestou akou je dnes. A mestečko Persenbeug sa ani nenachádza priamo na jej trase. Napriek tomu disponuje dvomi pozoruhodnosťami. Obe majú blízko k európskemu veľtoku – Dunaju.
Na brale nad mestom sa vypína zámok Persenbeug, v ktorom sa narodil posledný rakúsky cisár Karol I. Ten, na rozdiel od zámku, veľa dôvodov na vypínanie sa nemal – za jeho panovania habsburská monarchia zanikla.
zámok Persenbeug
Druhou pozoruhodnosťou, aspoň pre technicky založených ľudí, je najstaršia rakúska elektráreň na Dunaji medzi mestami Ybbs a Persenbeug, dokončená v roku 1959, ukrývajúca najväčšiu Kaplanovu turbínu v Európe.
elektráreň Persenbeug
Keď som sa vrátil, René práve končil s doučovaním matematiky. Dievčinka s medzerami medzi zubami i v matematike, s uľahčením bystro opustila byt. Chvíľu spoločne majstrujeme - pokúšame sa dať dohromady stôl, tliapeme o cenách u nich a u nás, s vďakou využijem kúpeľňu, kde ma nečakali nijaké armatúrne nástrahy a ideme na večeru do talianskej reštaurácie. René mi zaplatí pivo a taliansku špecialitu s rebierkom a olivami, šalát, palacinku s orechmi, rumom, čokoládou a šľahačkou. To všetko za 148 šilingov, čo je asi šestina môjho nástupného platu.
U Reného spím pod plagátom s nahými černoškami. Neviem prečo, ale ten plagát mi nadlho utkvel v pamäti. Ráno ma opäť čakajú raňajky, ponúka mi mapy a na cestu mi dáva keksy. Hneď po návšteve Florencie vraj príde do Bratislavy.
Nikdy neprišiel.
Zdroj fotografií:
Komentáre
dnes sa mi citalo ovela lahsie:))
:-))) znovu si ma potešil, Pali...
super