Oaxacký problém III.
Nenávisť obyvateľov akoby sa kumulovala. Po Ruizovom brutálnom zákroku protestné hnutie zosilnelo. Demonštranti dobyli a poškodili vládny palác - Palacio de Gobierno. Obsadili značnú časť mesta, ale aj televízne a rozhlasové stanice.
jedna z luxusnejšie vybavených pozícií demonštrantov v Oaxace
Demonštranti začali vlastné rozhlasové vysielanie, ktoré postupne dosiahlo 24 hodinový rozsah. Vďaka pretrvávajúcim protestom pokračovali neplánované školské prázdniny... Zástupcovia protestujúcich sa vydali na 19-dňový pochod do hlavného mesta. Do Mexika dorazilo niekoľko tisíc oaxackých aktivistov 10. októbra. Obsadili hlavné námestie a neskôr sa presunuli k budove mexického Senátu, kde sme ich mali možnosť vidieť aj my.
oaxackí demonštranti pred mexickým Senátom
Aj tu sa správali maximálne pokojne. Ich aktivita spočívala v pouličnom prezentovaní videozáznamov z júnového útoku policajných síl, rozdávania informačných letákov a z tancovania divokých rituálnych tancov. Celý pouličný protest bol kvalitne organizovaný (vrátane zabezpečenia mobilných WC!).
Takýto stav pretrvával takmer pol roka, až do nášho príchodu do Oaxaky. Napriek opísanému stavu mesto pôsobilo pokojným dojmom. Po zotmení sa v piatok 27. októbra pred katedrálou z roku 1553 uskutočnil malý happening, na ktorom vystúpil miestny spevák protestsongov i katolícky duchovný. Treba povedať, že divákov nebolo veľa, ale po pol roka trvajúcej „revolúcii„ sa ani nemožno čudovať. Ale zas tí, ktorí sa zúčastnili, spievali protestsongy vedno so spevákom, čo svedčí o tom, že medzičasom stihli zľudovieť.
V sobotu 28. októbra - v druhý deň nášho pobytu v Oaxake - sa však zjavne čosi v atmosfére mesta zmenilo. Už zrána sa po uliciach rýchlo preskupovali skupiny mužov i žien ozbrojené palicami a železnými rúrami. Ľudia pod šiatrami počúvali prenosné rádia – všetci tú istú stanicu. Reportér vzrušeným hlasom komentoval akési dianie. Jeho hlas sa polyfonicky ozýval z najrôznejších kútov námestia Alameda de León. Podchvíľou sa protestujúci pod vplyvom vypočutého zdvihli, pobrali do rúk palice, rúry, kamene a rýchlo sa presunuli k barikádam raz na jeden, raz na druhý koniec obsadenej časti mesta. Ich aktivitu neschladila ani prietrž mračien výdatnejšia ako prúd vody z vodného dela.
Náhoda chcela, že som sa pred najväčším náporom dažďa ukryl pod jednou zo starobylých brán spolu so zakuklenými obrancami neďalekej barikády. Trochu s obavami, ako sa zachovajú k zvedavému turistovi, ale stačilo zopár nelichotivých slov na adresu polície a už mi ponúkli hlt mezcalu. Kým sme sa ukrývali pred dažďom, z diaľky k nám doliehali sporadické výbuchy a čosi, čo veľmi nepríjemne pripomínalo streľbu.
V ten deň sa zjavne niečo udialo, čo zradikalizovalo situáciu. Netušili sme však čo.
Mali sme kúpené lístky na polnočný autobus do Ciudad de Mexico, aby sme stihli spiatočný let do vlasti. Autobusová stanica sa nachádzala na okraji Oaxaky. Kvôli barikádam však nebolo možné najať si auto a dopraviť sa tam. Museli sme s ťažkými batohmi šliapať po svojich.
Dlhá cesta bola zakončená sklamaním. Diaľnicu do Mexika zablokovali autobusy štrajkujúcich.
Náš spoj nepôjde!
Preobjednali sme si lístky na druhý deň doobeda. Dispečéri tvrdili, že by už všetko malo fungovať normálne.
Vydali sme sa na spiatočnú cestu do hotela.
Nebola to príjemná cesta.
Podchvíľou sa ozval tiahly pískavý zvuk zakončený ohlušujúcou detonáciou kdesi v priľahlej ulici. Do hotela sme sa dostali v poriadku, ale príliš sme sa nevyspali. Jednak z obáv, či stihneme včas pricestovať do Mexika, jednak kvôli celú noc trvajúcej streľbe a ohlušujúcim detonáciám často v najtesnejšej blízkosti hotela.
Ráno sme vyrazili na autobusovú stanicu opäť. Mesto bolo vyľudnené. Šiatre demonštrantov prázdne. Výbuchy sa však ozývali stále. Diaľnica bola stále nepriechodná a naše šance stihnúť lietadlo sa z minúty na minútu zmenšovali...
Zdroj fotografií:
Komentáre
super zábery aj komentár
az sa mi chlpy zjezili
koniec začina byť akčný:)
Derechura,Believer,
ked budem velky
výborné
vezmite aj mňaaaaaaaaa
Ket - dohodnuté ;-)
To som rada, že ten superobjímač je aj kamoš... :-))
No ale veď...!
S chlapcami sa musíš dohodnúť :-))