Pavol Fabian

Týždňovka.

Mobilita pracovnej sily ja stále žiadanejší trend súčasnosti. Veľké výrobné firmy pri svojich prevádzkach budujú ubytovne pre cezpoľných, ktorí cestujú na týždňovky.

V Biškeku týždňovka vyzerá inak.

ulica v hlavnom meste Kirgizstanu Biškeku

V pondelok dorazí do hlavného mesta hrkotavý nákladniak odkiaľsi z vidieka a na najrušnejšej ulici vysype vedľa cesty hŕbu zelených melónov. Potom zložia z korby železnú vojenskú posteľ s preležaným matracom. Týždňovkár nastupuje do práce. Cez deň je predavačom melónov. V noci sa rekvalifikuje na ich strážcu. Melóny zakryje igelitom a seba zašednutým paplónom.

Biškek

Biškek so súdruhom Leninom

Ruské divadlo v Biškeku

Ulica v hlavnom meste Biškeku, na ktorej sa nachádzala internátna škola pre deti nevidomé a s poruchami zraku, o ktorej som už písal.

Ošský bazár.

Ošský bazár je najväčší z biškekských bazárov. Je to čosi ako bývalé Centrálne trhovisko v Bratislave, ale aspoň desať krát rozľahlejšie s omnoho širším sortimentom tovarov.

V okolitých uliciach panuje nepretržitá dopravná zápcha. Medzi predajnými pultmi tiež.

Bazár je rozdelený na jednotlivé sekcie, v ktorých je sústredný tovar jedného druhu: ovocie a zelenina, sušené ovocie a oriešky, mäso a mäsové výrobky, oblečenie, suveníry, elektrotechnika... Mojim kolegom sa príliš nepozdávalo oddelenie mäsa a mäsových výrobkov. Vraj je tam zápach, z hákov visia i celé kravské hlavy či črevá, všade krv... Mne to tam až také strašné nepripadalo, veď steny boli vykachličkované ako u nás v mäsiarstvach (i keď je pravda, že krvou postriekané kachličky neboli práve najčistejšie), zápach sa mi zdal primeraný a visiaca hlava na mňa nepôsobila morbídne. Nuž ale nám, čo sme zažili pouličného mäsiara v Káthmándú, nemohlo oddelenie mäsa a mäsových výrobkov na Ošskom bazári privádzať do úžasu. Nepálsky mäsiar má na chodníku na drevenej debničke obrátenej hore dnom položený kus stehna a hrdzavým nožom z neho odrezáva záujemcom požadované kúsky. A celý čas okolo neho robia muchy to, čo hviezdy na európskej zástave.

Budova cirkusu v Biškeku

Predierali sme sa uličkami bazáru s cieľom nakúpiť čerstvé ovocie na okamžitú konzumáciu a sušené ako darček domov. A ja som sa tam tlačil aj kvôli tomu vzrušujúcemu očakávaniu, že objavím niečo, na čo nenaďabíte nikde inde na svete.

Vzrušujúci zážitok sa nakoniec dostavil.

I keď taký, aký sa dá asi zažiť na každom trhu preplnenom ľuďmi.

„Pane, pane...„ volá na mňa predavačka cigariet spoza svojho pultu.

Najprv som ju nevnímal. Myslel som si, že vykrikuje svoju ponuku.

„Pane, pane... „ pochopil som, že neoslovuje dav, ale mňa osobne.

Odmietavo som pokrútil hlavou – nie nemám záujem, nefajčím.

„Pane, pane, dávajte si pozor, práve vás okrádajú!„

Konečne som pochopil. Zhodil som z chrbta malý mestský batoh a prekvapilo ma, že všetky zipsy boli rozopnuté.

Ako to ten zlodej dokázal?

Nič som necítil a pritom mi už pár týždňov hlavný zips  nefunguje tak, ako by mal. Zadrapuje sa do látky a batoh sa mi často podarí zavrieť až na tretí, štvrtý pokus...

Pavel zbadal mladého, asi osemnásťročného zlodeja miznúť v dave. Vydal sa za ním, ale zlodej ho so slovami:„Čo odo mňa chceš?„ odsotil a zmizol v pestrej ľudskej haravare.

Zlodej mal smolu. V batohu nič zaujímavé nenašiel. Peniaze i doklady zásadne nosím v kapsičke na krku a pod tričkom.

Vrátil som sa k predavačke cigariet, aby som jej poďakoval za upozornenie. Aby som sa jej aspoň nejako odvďačil, predsa len som kúpil zopár škatuliek cigariet značky Kirgizstan, vyrábaných kirgizstanskou pobočkou skupiny Reemstma. Spomenul som si totiž, že medzi známymi, ktorých by som mal po návrate obdarovať je i zopár zatĺkačov nikotínových klincov do rakiev.

Opúšťajúc uličku s poctivou predavačkou tabaku som zazrel ako sa pri jej stánku zrazu vynoril onen mladík s dlhými prstami a nehoráznym, hlasitým spôsobom jej vynadal za to, že nás pred ním ochránila...

"Biely dom" v Biškeku

Zdroj fotografií:

PF