Ako brnkať Diablovi po nose I.
Pre záujemcov o cestovanie s Ferrocarril transandino – transandskou železnicou ponúkam najprv zopár pokynov od skúsenejšieho, teda presnejšie a menej sebavedomo povedané – od toho, kto to absolvoval:
1. Cestovanie týmto vlakom si vyžaduje disponovať kúsočkom odvahy. Potenciálny cestujúci by nemal trpieť závratmi. Zvlášť ak plánuje sedieť na streche. A na streche plánuje sedieť väčšina cestujúcich!
Riobamba - východiskové mesto železničnej trate Ferrocarril transandino
2. Na cestu vlakom si zoberte teplé, nepremokavé oblečenie vrátane zimnej čiapky. Aby ste ma nepreklínali, zoberte si aj šortky, tričko s krátkym rukávom, antisolárnu pokrývku hlavy, tmavé okuliare a krém s vyšším UV filtrom.
3. Na stanicu v Riobambe príďte včas! Tapacírovaných sedadiel vo vagóne 1. triedy a drevených sedadiel vo vagóne 2. triedy je pomerne dosť, ale miesto na streche sa vám nemusí ujsť.
4. Plechová vagónová strecha je nielen tvrdá, ale skoro ráno aj studená. Ak ste sa rozhodli pre strechu, neľutujte dolár a požičajte si podušku na sedenie, ktorú ponúkajú železniční zriadenci pred staničnou budovou.
5. Počas jazdy vám nikto nezakazuje na streche vstávať, či dokonca sa prechádzať, ale neodporúča sa to robiť pri odchode zo staníc a pri prejazde cez mestečká. Rozličné káble a elektrické vedenia ponaťahované ponad trať vás môžu v lepšom prípade, ak ich včas nespozorujete, zhodiť na zem, v horšom prípade a pri správnej voltáži zmeniť v sekunde na typickú zabíjačkovú špecialitu nepatriacu do kategórie racionálnej výživy.
6. Odporúčanou danosťou pasažiera cestujúceho na streche vlaku je i schopnosť pohotovej reakcie. Konáre stromov sa zjavujú pomerne rýchlo, úplne ticho, nečakane a teda zákerne. Nie každý z nich je taký pružný, aby sa o vás len bolestivo obtrel. Na trati číha i zopár takých konárov, že vlak síce ide nerušene ďalej, ale vy sedíte na konári a vôbec vám nie je dobre, ako sa vás o tom usiluje presvedčiť Jakubisko.
Kamene padajúce zo strmých zrázov, do ktorých je trať zaseknutá, na seba aspoň upozornia lomozom, takže sa včas stihnete duševne pripraviť na to, že v nasledujúcej chvíli budete mať rozbitú hlavu takým spôsobom, že vaša šedá kôra mozgová prvý raz v živote uzrie denné svetlo.
7. Dobrá správa: na trati vašu hlavu nehrozí nijaký tunel ani nadjazd.
Železničná stanica v Riobambe pôsobí väčšinu týždňa opusteným dojmom. Nijaký ruch, zhon.
Nijakí cestujúci.
Na koľajach stoja tri osamelé nákladné vagóny, v staničnej pokladnici sedí od 7,00 - 16,00 unudená seňora.
Miesto, kde koľajnice opúšťajú areál stanice je dokonca uzavreté veľkou bránou z drôteného pletiva, na ktorej visí mohutná zámka. Všade naokolo stanice pulzuje čulý trhový a dopravný ruch, pretože stanica leží v samom centre 120 - tisícového mesta Riobamba.
Stanica ožíva len tri krát do týždňa. V stredu, v piatok a v nedeľu o 7,00 odchádza totiž odtiaľto vlak do Sibambe...
Zdroj fotografií:
PF
a
Ivan Melichar
Martin Dlouhý
Komentáre
:-)
Úžasná cesta:)
a tie bôby na tom trhu vyzerajúce ako fazuľové struky pre obrov, to je čo za rastlinka?
A tá pica
P.S. Ja nič, to mi len tak napadlo...
bola by sranda
KameliaB
blázni :)
ale úžasné :)
PF, ty si vyvolavac spomienok
Inak asi by som rozmyslela chudnutie pred touto cestou, predsa mat vacsie tasko je istota, alebo naopak :))
Paolo mio
Už mi chýbalo len odpojenie lokomotívy v zákrute a naháňanie zloduchov :)
To sedenie na konári ponúkajú ako bonus ?:)
Na tom neuveriteľne farebne malebnom trhu v Riobambe musí byť radosť nakupovať.
A ako írečito označujú platené miesta na parkovanie !:)